O ČLOVĚKU A KULTUŘE

Krátky popis:

Šestnáct textů tohoto svazku představuje Freuda nikoli jako zakladatele psychoanalýzy, ale jako myslitele, který měl co říci i k otázkám obecně lidským. Protože se však k těmto otázkám vyjadřoval na základě psychiatrických poznatků a částečně i terminologií své vědy, je výbor uveden autobiografickou skicou, nastiňující vznik a vývoj psychoanalýzy, a několika pracemi, jež zahrnují jeho osobité představy o stavbě a funkcích psychického aparátu a osvětlují základní psychoanalytické pojmy.
-d-

Reprezentatívny výber antropologických, kultúrno-filozofických a esejistických prác „O člověku a kultuře“ od zakladateľa svetoznámej psychoanalýzy Sigmunda Freuda (1856 – 1939) vyšiel v českom preklade v prelomovom roku 1990 v pražskom nakladateľstve Odeon. Táto mimoriadne dôležitá publikácia bola vydaná v pevnej celoplátenej väzbe s papierovým prebalom ako 1. zväzok vtedajšej prestížnej edície Eseje. Z nemeckých originálov texty vybral, do tematických celkov usporiadal, rozsiahlou sprievodnou štúdiou (doslovom) a menným i vecným registrom opatril popredný český germanista, prekladateľ a literárny teoretik Jiří Stromšík. Samotný preklad jednotlivých náročných textov do češtiny spoločne pripravili uznávaní prekladatelia Ludvík Hošek a Jiří Pechar, zatiaľ čo modernú typografickú úpravu, väzbu a obálku knihy navrhol popredný výtvarník Vladimír Nárožník. Kniha vyšla na vtedajšiu dobu vo veľkom náklade 16 000 výtlačkov.

Tento rozsiahly výber, obsahujúci celkovo trinásť až šestnásť samostatných textov a štúdií (podľa započítania menších príspevkov), predstavuje Freuda v netradičnom svetle – nie primárne ako klinického psychiatra a lekára liečiaceho pacientov, ale ako hlbokého mysliteľa, filozofa dejín, esejistu a prenikavého kritika modernej civilizácie. Keďže sa však autor k celospoločenským otázkam vyjadroval prostredníctvom svojich psychiatrických poznatkov, editor knihu rozdelil do štyroch logických blokov. Prvý blok tvorí autorov vlastný prehľad o zniku psychoanalýzy doprevádzaný autobiografickou skicou. V druhej časti čitatelia nájdu kľúčové teoretické texty venované psychickému aparátu človeka a se*ualite, vrátane slávnej práce Já a Ono či eseje „Kulturní“ se*uální morálka a moderní nervozita. Tretia časť prepája psychoanalýzu s umením a literatúrou, pričom obsahuje hlboké rozbory ako Dostojevskij a otcovražda či autorovu Řeč k udělení Goethovy ceny. Štvrtý, spoločensky najvplyvnejší blok, sa plne sústreďuje na analýzu ľudskej kultúry, jej konfliktov, náboženstva a deštruktívnych sklonov človeka. Práve tu sú zaradené Freudove monumentálne diela ako Budoucnost jedné iluze, Nespokojenost v kultuře, psychologická štúdia Psychologie masy a analýza Já, ako aj prelomová vojnová esej Časové poznámky o válce a smrti či slávny korešpondenčný dialóg s Albertom Einsteinom publikovaný pod názvom Proč válka?

Vydanie z roku 1990 od Odeonu malo na česko-slovenskom trhu mimoriadny kultúrny význam, keďže vyšlo bezprostredne po páde komunistického režimu, ktorý psychoanalýzu dlhé desaťročia odmietal a cenzuroval ako buržoázny pseudovedecký smer. Kniha tak vtedajšej domácej intelektuálnej verejnosti a študentom humanitných vied po prvýkrát v takomto ucelenom a prístupnom formáte sprístupnila Freudove zásadné úvahy o tom, že civilizačný pokrok je vykúpený potláčaním prirodzených ľudských pudov, čo so sebou nevyhnutne prináša permanentný pocit viny, úzkosti a nespokojnosti moderného človeka.
-aige-

Výber esejí a štúdií približuje Freudove úvahy o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, náboženstve, umeleckej tvorbe, vojne a ľudskej agresivite. Autobiografický text a práce o fungovaní psychiky poskytujú základ pre pochopenie jeho širších kultúrnych úvah. Ústrednou otázkou je napätie medzi ľudskými túžbami a obmedzeniami, ktoré prináša spoločenské spolužitie. Kniha obsahuje okrem iného texty Já a Ono, Básník a lidské fantazie, Dostojevskij a otcovražda, Psychologie masy a analýza Já, Budoucnost jedné iluze a Nespokojenost v kultuře. Zastúpené sú aj úvahy Proč válka? a Časové poznámky o válce a smrti. Výber uzatvárajú Dopis starostovi města Příbora a doslov Jiřího Stromšíka Proč právě Freud?
Text Proč válka? vznikol z korešpondencie medzi Albertom Einsteinom a Freudom. Einstein sa v roku 1932 v rámci iniciatívy Spoločnosti národov obrátil na Freuda s otázkou, či možno ľudstvo uchrániť pred vojnou. Výmena listov vyšla v roku 1933 a spojila pohľad fyzika s psychoanalytickým skúmaním ľudskej ničivosti. Osobitný miestny rozmer výberu prináša Freudov list starostovi jeho rodného Příbora.

Sigmund Freud (1856 – 1939) bol rakúsky lekár a zakladateľ psychoanalýzy, narodený v moravskom Příbore. Väčšinu života pôsobil vo Viedni; pred nacistickým prenasledovaním odišiel do Londýna. Jeho skúmanie nevedomia, snov a vnútorných konfliktov výrazne ovplyvnilo psychológiu, literatúru i uvažovanie o kultúre. V roku 1930 získal Goethovu cenu mesta Frankfurt nad Mohanom; jeho prejav pri tejto príležitosti je súčasťou výberu.

Z nemeckých originálov preložili Ludvík Hošek a Jiří Pechar. Texty vybral, usporiadal a doslovom i registrami doplnil germanista a prekladateľ Jiří Stromšík. Obálku, väzbu a grafickú úpravu navrhol Vladimír Nárožník.
-aicha-