ŠACA

Krátky popis:

Vydala Mestská časť Košice-Šaca v roku 2005 ako prvé vydanie. Publikácia má 103 strán, obsahuje fotografie a portréty, vyšla v pevnej väzbe vo formáte približne 22 cm. Text je slovenský, čiastočne aj anglický.

Jubilejná vlastivedná publikácia približuje dejiny a vývoj Šace a vznikla predovšetkým pre jej obyvateľov a rodákov. Historický prehľad dopĺňa obrazový materiál, ktorý jej dáva aj charakter spomienkovej knihy. Patrí k regionálnym titulom, pri ktorých sa záujem o minulosť miesta spája s osobnou pamäťou jeho obyvateľov. Pre čitateľa so vzťahom k Šaci môžu byť fotografie a portréty rovnako dôležité ako samotný historický výklad. Význam takéhoto vydania spočíva aj v zachytení miestnej identity. Šacu si mnohí spájajú najmä s priemyselným okolím Košíc, jej dejiny však siahajú hlboko do stredoveku. Knihu preto možno predstaviť ako vstup do poznávania staršej obce, jej historického prostredia a ľudí, ktorí formovali jej podobu.

Autorský kolektív je spojený s miestnym verejným životom. Rudolf Reštei pôsobil v čase vydania knihy ako starosta Šace; jeho funkciu potvrdzujú dobové správy mesta Košice. Janka Jaššová je na oficiálnej stránke miestneho úradu uvedená ako referentka pre kultúru a šport, Ľudmila Semaniková ako matrikárka. Ide teda o spoluautorov s pracovným vzťahom k obci a jej obyvateľom.

Výročie v názve odkazuje na rok 1275, keď je písomne doložený miestny kostol na území označovanom ako Ida. V roku 1280 už pramene zachytávajú Šacu ako osobitnú časť pôvodného územia a predpokladá sa aj existencia dediny pri kostole. Osídlenie je pritom omnoho staršie: v lokalite Viničky sa našli kamenné nástroje zo staršej doby kamennej. K menej známym kapitolám miestnych dejín patrí šačanský hrad spojený s rodom Semseyovcov. Vznikol pravdepodobne v rokoch 1439 až 1445 a v roku 1468 ho zbúrali. O jeho odstránenie sa usilovali Košičania, ktorí ho vnímali ako možné vojenské ohrozenie mesta; presná poloha hradu zostáva neistá. Zaujímavú literárnu súvislosť má aj zachovaný Slávikov mlyn. Keď ho v roku 1910 kupovali manželia Slávikovci, kúpnu zmluvu im spísal košický advokát Gejza Grosschmid, otec budúceho spisovateľa Sándora Máraia. Historické prostredie Šace dopĺňa rokokový kaštieľ Semseyovcov z roku 1776 a kaštieľ v Buzinke, ktorý neskôr slúžil aj školským potrebám. Tieto súvislosti ukazujú, aká pestrá miestna história stojí za pomerne nenápadným názvom jubilejnej publikácie.
-aicha-