9,90 €
Dostupné
Krátky popis:
Obdivuhodným spôsobom vyrovnáva sa majster psychologického románu F. M. Dostojevskij v Zločine a treste s pálčivými otázkami ľudského vnútra. Hrdina románu Raskoľnikov, poslucháč práv, upadne nezavinene do takej biedy, že musí prerušiť štúdium na univerzite. Hrdý a pritom neobyčajne nadaný Raskoľnikov zle znáša svoje ťažké položenie, utiahne sa do samoty, do svojej kutice, a tu sa oddáva myšlienkam, zhubnému filozofovaniu, v hlave sa mu roja fantastické plány, ako zlepšiť svoje postavenie, a tie ho naostatok privedú k zločinu.
Raskoľnikov však nezavraždil iba z núdze. Vytvoril si v svojej nenávisti a zlobe na ľudí teóriu, podľa ktorej je vražda dovolená ľuďom vyššej kategórie, ak majú pritom ušľachtilý cieľ. Ako príklad uvádza Napoleona a iné veľké historické osobnosti, ktoré beztrestne porušili zákon. Raskoľnikova však zradí jeho vlastná teória. Vládal sice "prekročiť" (zákon) a zavraždiť, no nevládal zniesť následky svojho činu, po spáchanej vražde prežíva hrozné duševné muky, ktoré napokon neznesie a udá sa.
Protipólom hrdého, namysleného samotára Raskoľnikova, ktorý využíva svoje nesporné nadanie a inteligenciu na vymýšľanie zhubných teórií, ktoré v praxi zlyhajú, je jeho priateľ Razumichin, človek činu a dobrého srdca, praktik, ktorý vie pomôcť sebe aj iným bez toho, že by sa dostal do konfliktu so zákonom. Do istej miery - čo aké je to čudné pri jej dojímavej pokore a bezbrannosti - aktívnejším typom než Raskoľnikov je aj Soňa, lebo zachraňuje život sebe aj iným prácou, čo akou ponižujúcou.
Napriek svojej sugestívnej apoteóze utrpenia a súcitu, čo sa ako červená niť tiahne celým románom, Dostojevskij svojimi otrasnými obrazmi zo života petrohradskej bedače nevdojak sám ukazuje absurdnosť systému, ktorý takéto strašné scény pripúšťa a umožňuje. Vieme, že Dostojevskij zašiel v svojom hlásaní súcitu a pokory ako jediného účinného prostriedku proti zlu priďaleko, aj v tom, že mu bolo utrpenie nielen prostriedkom, očisťujúcim ľudskú dušu, ale priam cieľom života, jeho nevyhnutnou súčasťou. Znamená to však, že my sme dnes už vykorenili všetko zlo, sociálne aj morálne, a že súcit ako aktívnu snahu pomôcť človeku už nepotrebujeme?
*-*
Psychologicko-detektívny príbeh Zločin a trest je fascinujúcou cestou do kriminálnej a mravne skazenej mysle, odhaľujúci dušu človeka, v ktorej zvádza svoj urputný boj samotná podstata zla a dobra. V románe sa chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov rozhodne zavraždiť starú úžernícku, život ktorej nemá pre nikoho cenu. Zlo pácha v mene dobra a ani po vražde neprestáva veriť svojej teórii o práve silných jedincov prekračovať morálne zákony a dopúšťať sa aj zločinov. Hoci sa mu podarí zahladiť stopy, dostáva sa do ťažkej psychickej krízy. Zoznámi sa so Soňou, dcérou úradníka Marmeladova, ktorá mu radí, aby sa k vražde priznal a prijal trest. Po vypätom vnútornom boji sa nakoniec Raskoľnikov k spáchanému zločinu priznáva a je odsúdený na nútené práce. Na Sibír ho sprevádza Soňa, ktorá svojou prostou a nesebeckou lásku pôsobí na jeho duševný prerod v nového lepšieho človeka.
-d-
Chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov si vytvorí teóriu, podľa ktorej výnimoční jednotlivci smú v záujme vyššieho cieľa prekročiť zákon aj všeobecnú morálku. Vraždou starej úžerníčky chce získať peniaze, ale zároveň preveriť vlastnú predstavu o sebe: patrí k ľuďom, ktorí dokážu rozhodovať o osudoch druhých, alebo zostane podriadený rovnakému svedomiu ako ostatní? Jeho čin si však vyžiada aj ďalšiu, neplánovanú obeť.
Ťažisko románu tvorí následný vnútorný rozklad. Raskoľnikov sa zmieta medzi pýchou, strachom, odporom k sebe a potrebou niekomu sa zdôveriť. Vyšetrovateľ Porfirij Petrovič postupuje predovšetkým psychologicky a ich rozhovory sa menia na súboj, v ktorom podozrivý zápasí aj s vlastnými myšlienkami. Významné miesto má Soňa Marmeladovová, ktorej súcit a ochota niesť utrpenie druhého otvárajú otázku priznania, pokánia a možnosti nového začiatku. Dostojevskij skúma, čo sa stane, keď sa abstraktná myšlienka stane ospravedlnením násilia. Sociálna bieda pritom zostáva neprehliadnuteľná: preplnené byty, krčmy, zadlženosť a ponižujúca závislosť od peňazí vytvárajú prostredie, ktoré postavy neustále tlačí do krajností. Petrohrad tu pôsobí takmer ako ďalšia postava – jeho dusné izby a ulice spoluutvárajú hrdinovo prežívanie.
Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821–1881) patrí k zásadným osobnostiam ruského románu. Pôvodne sa pripravoval na inžinierske povolanie, napokon sa však venoval literatúre. V roku 1849 ho za účasť v Petraševského krúžku odsúdili na smrť; rozsudok zmenili na nútené práce na Sibíri a následnú vojenskú službu. Skúsenosť väzňa významne zasiahla jeho uvažovanie o slobode, vine a ľudskej dôstojnosti. Medzi jeho vrcholné diela patria aj Idiot, Besy a Bratia Karamazovci.
Zora Jesenská (1909–1972), neter Janka Jesenského, bola prekladateľka, redaktorka a kultúrna publicistka. Patrila k významným sprostredkovateľkám ruskej literatúry slovenskému čitateľovi; preložila napríklad Tolstého Vojnu a mier, Šolochovov Tichý Don či Pasternakovho Doktora Živaga. Jej preklad Zločinu a trestu vyšiel už v štyridsiatych rokoch a neskôr sa k čitateľom vracal v ďalších vydaniach.
Teodor Schnitzer (1933–2003) sa narodil v Košiciach a na bratislavskej VŠVU študoval u Vincenta Hložníka. Venoval sa grafike, typografii a knižnej ilustrácii. Charakteristická bola jeho škrabaná kresba, pri ktorej vytváral jemné biele línie v čiernej vrstve. Čitatelia ho poznajú najmä z dobrodružných kníh Karla Maya a Jamesa Fenimora Coopera; toto vydanie pripomína aj širší rozsah jeho výtvarnej práce.
Svetová tvorba patrila medzi prekladové edície SVKL a následne Tatranu. Prinášala zahraničnú beletriu v slovenských prekladoch a jednotlivé zväzky spájali literárny text s osobitou výtvarnou úpravou. Na prebaloch edície pracovali rôzni slovenskí grafici vrátane Emila Bačíka. Pri zbieraní preto môže byť zaujímavá nielen skladba autorov, ale aj rozmanitosť knižného dizajnu.
Román vychádzal počas roku 1866 na pokračovanie v časopise Russkij vestnik a samostatného knižného vydania sa dočkal nasledujúci rok. Jeho napätie stojí predovšetkým na otázke, ako človek unesie vedomie vlastného činu a či dokáže prijať zodpovednosť. Zaujímavý je aj život názvu v prekladoch. V nemčine sa román dlho šíril ako Schuld und Sühne, teda približne Vina a pokánie, kým iné preklady použili doslovnejšie Verbrechen und Strafe – Zločin a trest. Už názov tak môže posúvať dôraz od právneho potrestania k vnútornému prežívaniu viny. K známym filmovým adaptáciám patrí snímka Josefa von Sternberga z roku 1935 s Petrom Lorrem v hlavnej úlohe. V roku 1983 sa k románu obrátil aj Aki Kaurismäki, pre ktorého bol Zločin a trest celovečerným hraným režijným debutom.
