10,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Dva roky sa čitatelia týždeň čo týždeň mohli zabávať (a zamýšľať) nad listami dôchodcu Mira, ktoré písal zo starobinca, po novom hospica, svojmu spolužiakovi Emilovi. Herec, dramatik a textár Milan Lasica v nich cez postavu fiktívneho dôchodcu Mira zhrnul v skratke a s humorom jemu vlastným polstoročie našich dejín. Štyri rozhovory dvoch starnúcich priateľov hry Na fašírky mi nesiahaj nadväzujú na najlepšie tradície rozhovorov dvojice Lasica + Satinský. Satinský je napokon prítomný aj ako spoluautor jednej zo štyroch častí textu hry (Telefón z roku 1966). Cez dialógy priateľov z mladosti si zaspomíname, zahundreme, ale aj sa zasmejeme nad každodennými absurditami v živote, ktoré nám účinne pomáha prekonať práve zdanlivo banálny rozhovor.
-m-
Dve podoby Lasicovho humoru v jednej knihe: listy fiktívneho dôchodcu a rozhovory dvoch starnúcich kamarátov. V Listoch Emilovi píše Miro zo starobinca svojmu dávnemu spolužiakovi. Spomína, komentuje spolubývajúcich aj spoločenské dianie a porovnáva svet svojej mladosti so súčasnosťou. Jeho postrehy striedajú iróniu s nostalgiou; za zdanlivým hundraním sa skrýva premýšľanie o ľudskej povahe, pamäti a starnutí. Texty pôvodne vychádzali v časopise .týždeň v rokoch 2010 – 2011.
Druhú časť tvoria štyri dialógy Na fašírky mi nesiahaj, známe z rovnomenného divadelného predstavenia. Obyčajné rozprávanie o živote sa v nich mení na slovné doťahovanie, prekvapivé úvahy a absurdné závery. Obe časti spája priateľstvo a schopnosť zachovať si humor aj vtedy, keď pribúdajú roky a ubúdajú istoty. Knihu dopĺňajú fotografie z inscenácie s Milanom Lasicom a Milanom Kňažkom.
Milan Lasica (1940 – 2021) bol slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec a spevák. S Júliusom Satinským vytvoril osobitú podobu autorského divadla založenú na absurdnom dialógu, irónii a hre s jazykom. Pôsobil v Divadle na korze a neskôr v Štúdiu S, premenovanom na Štúdio L+S, ktoré aj viedol. Jeho literárna tvorba prenáša javiskový cit pre pointu do krátkych próz, fejtónov a fiktívnej korešpondencie.
Na dialógu Telefón sa autorsky podieľal aj Július Satinský (1941 – 2002), Lasicov dlhoročný herecký a tvorivý partner.
Kniha má dva začiatky: jednotlivé časti sú vytlačené proti sebe a k druhej sa čitateľ dostane obrátením zväzku. Lasica v rozhovore vysvetlil, že Emila si vymyslel aj preto, aby sa mohol slobodne rozprávať s adresátom, ktorý mu nebude odpovedať; príbehy pritom čerpal zo skúseností vlastnej generácie. Priznal aj úsmevnú okolnosť vzniku: po prvom roku musel listy skracovať, pretože časopis potreboval miesto na rubriku o správnej výžive. Hra Na fašírky mi nesiahaj bola inšpirovaná textami ruského dramatika Jevgenija Griškovca, no obsahuje aj návrat k staršej tvorbe Lasicu a Satinského – dialóg Telefón hrali už v roku 1966. Javiskové uvedenie v réžii Petra Mikulíka bolo venované pamiatke Júliusa Satinského a Jaroslava Filipa. Divadelná hra teda predchádzala knihe; publikácia zachováva jej textovú podobu.
-aicha-
