Nedostupné
Krátky popis:
F. M. Dostojevskij (1821-1881) narodil sa v rodine lekára moskovskej nemocnice pre chudobných.Tu prežil detské i školské roky. Dôstojnícku hodnost získal v Petrohrade a po absolvovaní ho pridelili k inžinierskemu útvaru. Už o rok sa žiada do výslužby, aby sa venoval iba literatúre. Pre rozdielne umelecké koncepcie sa rozchádza s Belinského krúžkom. Za účasť v petraševskom hnutí si vyslúžil väzenie a rozsudok smrti, ktorý až na popravisku zmenili na vypovedanie a nútené práce. Po návrate de Petrohradu (až r. 1859) s bratom Michailom vydáva časopis Vremia, neskôr Epocha. Za čas žije v zahraničí. Posledné roky trávil v Petrohrade a v Starej Russe. Redigoval časopis Graždanin a stal sa dopisujúcim členom Akadémie vied. Z hľadiska umeleckej problematiky a novej estetiky sa tento velikán slova a myšlienky právom pokladá za najvýznamnejší zjav európskeho románu.
Novela Biele noci a román Hráč sú výnimočné diela z rôznych období, ale myšlienkou a psychológiou sú si veľmi blízke. Aj ich hrdinovia sú podobní, tak ako sa ani Dostojevskij po takmer dvadsiatich rokoch neprestal na seba ponášať. Obaja hrdinovia sa chcú realizovať cez ozajstnú lásku; ani jednému však nežičí šťastie. V Bielych nociach sa ešte verí, že človek je v podstate dobrý - príbeh má idylickejšie rúcho so závojom elegického smútku. Z Hráča už hľadí tvár spisovateľa, ktorého mučí ľudská nedokonalost. Skúsenosť ho poučila, že vášeň - postupne jedne jediná - neúprosne pohlcuje v človeku všetko ostatné, citovosť, vnímanie i nadanie. No spoločné je pre obe diela spisovateľovo úsilie odkryť tajomstvo ľudskej duše. Duše, ktorá tak baží po plnom šťastí pre seba, ale aj pre blížneho. A v tomto hľadaní kľúča k šťastiu pre všetkých je humanistické posolstvo oboch výtvorov.
*-*
Príbeh sa odohráva počas štyroch nocí a jedného rána. Rozprávač príbehu žijúci v Petrohrade sníva o tom, že jedného dňa stretne krásnu a múdru brunetku, ktorá zmení jeho stereotypný život naruby. Je teplý letný večer a on sa vracia cez most naspäť do svojho domu. Zbadá ju už z diaľky. Je k nemu otočená chrbtom. Osloví ju a okamžite sa do nej zamiluje. Sadnú si na lavičku a on jej rozpráva svoj nudný životný príbeh. Dievčina je nadšená jeho vysokým rozprávačským štýlom a ochotne mu prezradí svoje meno. Nastenka. On má dvadsať šesť a ona sedemnásť. Dievčina rozprávačovi prezradí, že je veľmi zaľúbená do podnájomníka svojej starej mamy. Stará mama vychováva Nastenku veľmi prísne. Prišpendlí si ju o šaty a púšťa ju von len vtedy, keď od nej niečo potrebuje. Je to už rok, čo mladý podnájomník odišiel z Petrohradu do Moskvy a Nastenke pred odchodom sľúbil, že presne o dvanásť mesiacov sa vráti a požiada ju o ruku. Malo sa tak stať na mieste, kde teraz trávi spoločné večery s rozprávačom príbehu. Nastenka sa spočiatku utešuje tým, že podnájomníkovi určite do toho niečo prišlo keď sa nestretli, no postupom času sa jej nálada mení zo zúfalej na zúrivú. Rozprávač ju utešuje, pomôže jej napísať ľúbostný list adresovaný podnájomníkovi a sám pri tom otvára svoje srdce milovanej Nastenke. Ona mu navrhuje priateľstvo a on to akceptuje. Keď však nemá o podnájomníkovi nijaké informácie, otvorene koketuje s rozprávačom príbehu a štvrtú noc sa rozídu ako čerství zaľúbenci. Príbeh vyvrcholí nasledujúce ráno...
Hlavného hrdinu s povesťou sukničkára a vdovca spája jediné - žena. Pre jedného len milenka, pre druhého životná láska, ktorá ho sklamala. Príbeh je psychologickou sondou - muži si bolestne uvedomujú svoju životnú situáciu - prázdnotu po neviazanom živote a naivitu oddanosti a trpkosť klamstva. Mladý učiteľ z knihy Hráč sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa stane vášnivým, hráčom rulety, hazard ho opantáva viac ako láska k Poline. Rusko druhej polovice 19. storočia ovplyvnilo autora na toľko, že by sa mohlo zdať, že nepíše o ničom inom. Trestanci, zločinci, zadĺžení, žobráci, kurtizány, ľudia pudoví, protirečiaci si, suroví, neustále meniaci sa – takéto postavy si vyberá pre svoje kratšie aj rozsiahlejšie prózy. Aj Alexej Ivanovič z knihy Hráč najprv vyzerá ako uhladený učiteľ. Učí v rodine ruského generála, ktorý sa s rodinou často sťahuje, momentálne bývajúci v menšom nemeckom mestečku. Počas učiteľského pôsobenia sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa z neho stane vášnivý hráč rulety, ktorého hazard opantáva viac ako láska k Poline. Dostojevskij v ideálne ukončenie či happyendy neverí – vzťah Alexeja Ivanoviča a Poline kolíše medzi láskou a nenávisťou, ich cesty sa nakoniec rozídu a vzťah zostáva nenaplnený.
-d-
