COCO CHANEL & IGOR STRAVINSKIJ

Krátky popis:

Paříž 1913. Coco Chanel je zamilovaná do bohatého, charismatického Boye Capela, ale zároveň je hluboce ponořená do své práce. Ve stejnou dobu se chystá první uvedení Stravinského Svěcení jara. Oba jsou si v mnoha ohledech podobní: Coco hodlá osvobodit ženy a zdemokratizovat ženskou módu, Stravinsky chce nastolit nový hudební vkus. Coco jde na premiéru ve skandálně moderních bílých šatech, baletu se dostane kritických ohlasů, že je příliš avantgardní, cizí. Coco je baletem dojatá, zato Igor Stravinsky se s negativními ohlasy nedokáže vyrovnat. Paříž 1920. Coco je již slavná a bohatá, ale jen velmi těžce překonává nešťastnou smrt své životní lásky. Igora a jeho rodinu připraví bolševici o všechno, chudý Igor nachází exil v Paříži. Coco se s ním seznamuje prostřednictvím ředitele ruského baletu a jejich milostné vzplanutí je okamžité a vzájemné. Přestože má láska mezi Coco a Igorem jen krátké trvání, poznamenává jejich životy navždy. A jejich osudy se pak ještě mnohokrát jakoby zázračně protknou.
-pr-

Coco Chanel a skladateľ Igor Stravinskij.
Ich milostný vzťah inšpiroval ich tvorbu.
Ich tvorba definovala celú jednu éru.

V roku 1913, na premiére diela Igora Stravinského *Svätenie jari*, je mladá módna návrhárka Coco Chanel svedkom zrodu hudobnej revolúcie – revolúcie, ktorá podobne ako jej vlastné návrhy búra umelé konvencie starého poriadku a prináša niečo hlboko moderné. O sedem rokov neskôr pozve Stravinského a jeho rodinu – v tom čase už vyhnancov z ruskej vlasti – na leto do svojej vily; silné vzájomné iskrenie prerastie do vášnivého milostného vzťahu. Kým Stravinskij prežíva novú vlnu tvorivosti a Chanel prichádza so svojím revolučným dielom – parfumom Chanel No. 5 –, ich láska hrozí, že zatieni prácu, rodinu i samotný život.
-g-

Historický román britského spisovateľa Chrisa Greenhalgha, ktorý spája dve výrazné osobnosti kultúry 20. storočia – módnu návrhárku Gabrielle „Coco“ Chanel a skladateľa Igora Stravinského. Autor vychádza zo skutočných udalostí z rokov 1913–1921, no ich údajný milostný vzťah rozvíja beletristicky. Pôvodný román Coco and Igor vyšiel vo Veľkej Británii v roku 2002; české vydanie JOTA z roku 2011 preložila Alexandra Hubáčková.

Príbeh sa začína 29. mája 1913 v parížskom Théâtre des Champs-Élysées pri legendárnej premiére Stravinského baletu Svěcení jara – Le Sacre du printemps. Radikálna hudba a choreografia Václava Nižinského vyvolali medzi publikom búrlivé reakcie a predstavenie sa stalo jednou z najslávnejších udalostí dejín modernej hudby. Greenhalgh do hľadiska umiestňuje aj Coco Chanel, ktorá je fascinovaná Stravinského hudbou a v skladateľovi rozpoznáva podobne revolučného ducha, akým chce byť ona sama vo svete módy. Hlavná časť románu sa odohráva o sedem rokov neskôr. Stravinsky po ruskej revolúcii žije s manželkou Jekaterinou a štyrmi deťmi v exile. Chanel je už bohatou a úspešnou návrhárkou, no stále sa vyrovnáva so smrťou svojej veľkej lásky Arthura „Boya“ Capela. Keď sa ich cesty znovu stretnú prostredníctvom Sergeja Ďagileva, Chanel ponúkne Stravinského rodine pobyt vo svojej vile Bel Respiro v Garches pri Paríži. Táto historická skutočnosť tvorí pevný základ románu. Greenhalgh však následne rozvíja príbeh vášnivého vzťahu medzi skladateľom a jeho hostiteľkou. Autor vedľa seba stavia dve formy modernizmu. Chanel zbavuje ženskú módu korzetov, ornamentálnosti a spoločenských konvencií, zatiaľ čo Stravinsky rozkladá dovtedajšie predstavy o rytme, harmónii a baletnej hudbe. Román preto nie je iba milostným príbehom. Je aj fikciou o tvorivosti, ambícii, sebectve, umeleckej revolúcii a o tom, čo sa môže stať, keď sa v jednom priestore ocitnú dve mimoriadne silné osobnosti. Zvlášť významnou postavou je Stravinského manželka Jekaterina, ktorá trpí tuberkulózou a sleduje postupné zbližovanie svojho manžela s Chanel. Vzťah Coco a Igora tak nie je romantizovaný bez následkov – jeho pozadím je rodina, choroba, žiarlivosť a mocenská nerovnováha. Publishers Weekly román charakterizovalo ako intenzívnu štúdiu umeleckej i romantickej vášne, pričom upozornilo práve na následky sebectva hlavných postáv.

Pri tejto knihe je veľmi dôležité zdôrazniť, že nejde o životopis Coco Chanel ani Igora Stravinského. Samotný Greenhalgh otvorene priznal, že pri výskume mal k dispozícii niekoľko pevných historických faktov: Chanel bola spojená s premiérou Svěcení jara, Stravinsky s rodinou skutočne býval v jej vile v rokoch 1920–1921, Chanel podporovala Ballets Russes a Stravinského tvorbu a obdobie sa zhodovalo so vznikom parfumu Chanel No. 5. O súkromnom charaktere ich vzťahu však zostalo veľmi málo dokumentácie a nezachovala sa medzi nimi korešpondencia. Greenhalgh preto otvorene hovoril, že medzery vypĺňal predstavivosťou. Samotná existencia milostného pomeru je dodnes predmetom diskusie. Chanel neskôr tvrdila, že so Stravinským mala vzťah; Stravinského okruh bol zdržanlivejší a jeho druhá manželka Vera aj blízky spolupracovník Robert Craft túto interpretáciu spochybňovali. Istý je ich osobný kontakt, Stravinského pobyt v Bel Respiro a Chanelina finančná podpora jeho umeleckých aktivít. To je zároveň jedna z najväčších predností knihy: Greenhalgh vstupuje práve do priestoru medzi historicky doloženou skutočnosťou a tým, čo už nemožno s istotou rekonštruovať.

Chris Greenhalgh nar. 1963 je britský básnik, prozaik, scenárista a pedagóg. Vyrastal v Manchestri, študoval anglickú literatúru a po pobytoch v Taliansku a Aténach dokončil doktorát venovaný americkému básnikovi Frankovi O'Harovi. Je autorom troch básnických zbierok:
Stealing the Mona Lisa – 1994
Of Love, Death and the Sea-Squirt – 2000
The Invention of Zero – 2007
Za poéziu získal v roku 1992 Eric Gregory Award udeľovanú Society of Authors. Coco and Igor bol jeho prvým románom. Druhým sa stal Seducing Ingrid Bergman, v ktorom podobným spôsobom spojil historické osobnosti – herečku Ingrid Bergman a fotografa Roberta Capu – s beletristickým spracovaním ich vzťahu. Greenhalgh zároveň dlhodobo pôsobí v školstve. Učil v Aténach, pôsobil ako Deputy Head Academic na Sevenoaks School, viedol londýnsku Southbank International School a v súčasnosti pôsobí ako Principal and CEO British School of Milan.

Greenhalgh svoj román sám adaptoval pre film. Francúzsko-japonsko-švajčiarsku snímku režíroval Jan Kounen a hlavné úlohy stvárnili:
Anna Mouglalis – Coco Chanel
Mads Mikkelsen – Igor Stravinsky
Elena Morozova – Jekaterina Stravinská.
Film mal mimoriadne prestížnu premiéru – 24. mája 2009 uzatváral 62. ročník Medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Na produkcii je zaujímavá aj spolupráca módneho domu Chanel. Filmári získali prístup k firemným archívom a produkcia mohla pracovať aj s prostredím spojeným s Coco Chanel. Greenhalgh teda patrí medzi pomerne nezvyčajné prípady spisovateľov, ktorí svoju vlastnú historickú fikciu sami preniesli na filmové plátno.

Stravinského Le Sacre du printemps – Svěcení jara – malo premiéru 29. mája 1913 a stalo sa symbolom nástupu hudobnej moderny. Práve tento moment Greenhalgh používa ako dramatický začiatok stretnutia dvoch svetov – hudby a módy. Výbuch reakcií publika pri premiére sa stal legendou. Greenhalgh aj filmová adaptácia využívajú túto udalosť ako paralelu ku Chanel: obaja protagonisti sú predstavení ako ľudia, ktorí búrajú dovtedajšie estetické pravidlá.

Stravinského rodina skutočne bývala od septembra 1920 do mája 1921 v Chanelinej vile Bel Respiro v Garches. To nie je autorova fikcia, ale historicky doložená udalosť. Vzťah Chanel a Stravinského nebol významný iba osobne. Chanel finančne podporovala umelecké prostredie Ballets Russes a podieľala sa aj na podpore obnoveného uvedenia Svěcení jara. Greenhalgh tak mohol vybudovať román na skutočnom kontakte dvoch umeleckých okruhov, ktoré sa v Paríži začiatku 20. rokov prelínali.

Román prepája vzťah Coco a Igora aj so vznikom parfumu Chanel No. 5. Parfum vznikal práve v období rokov 1920–1921 v spolupráci Chanel s parfumérom Ernestom Beauxom. Greenhalgh vedome vytvára paralelu medzi Chanelinou revolúciou vo vôni a Stravinského revolúciou v hudbe. Nemožno však tvrdiť, že prípadný milostný vzťah Stravinského a Chanel historicky spôsobil vznik Chanel No. 5 alebo ovplyvnil Stravinského hudobný vývoj – to je predovšetkým literárny motív.

Greenhalgha k románu priviedla fotografia Chanel a Stravinského. Zaujala ho podobnosť ich životných dráh – obaja predstavovali radikálny modernizmus svojho odboru a obaja zomreli v roku 1971.

Autor potom tento princíp paralel rozvinul aj symbolicky: čiernobiele Chaneline modely pripomínajú čiernobielu klaviatúru, hudba je spojená so sluchom, parfum s čuchom a obe postavy sa stávajú reprezentantmi moderného vkusu.

Samotný román výrazne prispel k tomu, že údajný vzťah Chanel a Stravinského sa dostal do širšieho populárneho povedomia. Greenhalghova interpretácia sa následne prostredníctvom filmu z Cannes rozšírila ďaleko za okruh čitateľov historickej beletrie. Je preto dobré rozlišovať dve roviny:
historické fakty – ich známosť, Stravinského pobyt v Chanelinej vile a jej umelecká podpora,
literárne a filmové rozvinutie – podrobný priebeh milostného vzťahu, rozhovory, intímne situácie a priame prepojenie ich tvorivosti.

Chris Greenhalgh však získal Eric Gregory Award za svoju básnickú tvorbu v roku 1992.
-ai-