MILUJ MA IRONICKY

Krátky popis:

Chceli by ste vedieť ako robiť drahoty a prísť tak ku šťastiu? Ako zapôsobiť na ženy, ktoré vedia, čo je dobré? Ako zaobchádzať s mužmi, čo majú chronickú alergiu na slovo záväzky? Ako chápať nevestu v noci pred sobášom v prípade, že je to vaša bývalá frajerka? Ako zo sexu na jednu noc nerobiť traumu na celý život? Ako odpúšťať, ako žiarliť, ako nepátrať, ako nebyť idiotom a necítiť sa ako chudera? Potrebujete nutne vedieť ako milovať a neutrpieť ujmu na zdraví a emocionálnej celistvosti?
Maxim E. Matkin vám v piatej a tentoraz celkom malej knihe Miluj ma ironicky prináša niekoľko návodov na prežitie vo vzťahovej džungli, samozrejme, s ručením obmedzeným. Vo výbere z krátkych textov, publikovaných v lesklých magazínoch pre ženy, odkrýva tajomstvá mužsko-ženskej komunikácie a strategických hier. Ako bonus ponúka Príručku blafera, teda návody, ako predstierať, keď to nedokážete žiť, s ktorou sa kedysi ako autor vynoril z hlbín internetu. Pravidelné posedenia u psychoterapeuta ani v spovednici vám táto útla zbierka síce nenahradí, ale ako Priateľ na telefóne ukrytý v knižke, ktorý dokáže v pravý čas vytiahnuť ten pravý príbeh zo života, určite nesklame. A nezabudnite, že je lepšie milovať ironicky, než nemilovať vôbec.
Maxim E. Matkin je napriek exoticky znejúcemu pseudonymu slovenský autor píšuci najmä v slovenčine a pomerne bez zábran, čo mu prinieslo množstvo sympatizantov aj neprajníkov. Zatiaľ mu vyšli štyri knihy: Polnočný denník (2002), Láska je chyba v programe (2004), Mexická vlna (2005) a Mužské interiéry (2007). Piata kniha nemá na rozdiel od tých predchádzajúcich atribúty románu, je zbierkou krátkych príbehov a návodov, ako prežiť. Autorovo presvedčenie, že má čo povedať do vzťahov medzi mužmi a ženami, pramení nielen z jeho zložitého citového života, ale aj z dôvery, s akou sa na neho obracajú známi a aj celkom neznámi ľudia so svojimi problémami, ku ktorým sa už roky vyjadruje vo svojich internetových a neskôr tlačených psychoporadniach s ručením obmedzeným. Ak by ste sa v niektorom z textov spoznali, môže to byť náhoda, ale nemusí. Maxim E. Matkin ďakuje všetkým mužom a ženám, ktorí mu veria, čítajú ho, chápu a žijú svoje životy s nadhľadom a odvahou.
-m-

Pri tomto titule je zaujímavé najmä to, že nejde o klasický román, ale o súbor kratších vzťahových textov a „návodov na prežitie“. A hoci vyšiel už v roku 2007, Slovart ho má aj v októbri 2026 stále v ponuke ako nový titul.
Piata kniha autora vystupujúceho pod pseudonymom Maxim E. Matkin a zároveň titul, ktorý sa od jeho predchádzajúcich próz výraznejšie odlišuje. Miluj ma ironicky nie je súvislý román, ale zbierka kratších príbehov, postrehov a ironických „návodov“ venovaných partnerským vzťahom, láske, sexu, žiarlivosti, nevere, záväzkom a každodenným konfliktom medzi mužmi a ženami. Súčasťou knihy je aj staršia Príručka blafera, s ktorou sa Matkin pôvodne objavil na internete.

Podtitul Návody na život s ručením obmedzeným veľmi presne vystihuje charakter knihy. Matkin neponúka serióznu psychologickú príručku ani univerzálne recepty na šťastný vzťah. Skôr zbiera situácie, ktoré ľudia poznajú z vlastného života, a komentuje ich s iróniou, cynizmom, sebairóniou a pomerne presným pozorovaním ľudského správania. Texty sa zaoberajú napríklad tým, ako sa správať k človeku, ktorý sa bojí záväzkov, čo robiť so žiarlivosťou, ako zvládnuť sex na jednu noc bez zbytočnej tragédie, ako odpúšťať alebo ako sa nestratiť v partnerských hrách, v ktorých často nikto nehovorí presne to, čo si myslí. Vtedajšia recenzia Knižnej revue zdôrazňovala, že autor vychádza z reálnych situácií a prostredníctvom krátkych útržkov zo života zachytáva súčasné medziľudské vzťahy. Veľká časť textov pred knižným vydaním vychádzala v ženských a spoločenských magazínoch. Slovart knihu priamo charakterizuje ako výber kratších textov publikovaných v „lesklých magazínoch pre ženy“. To je dôležité aj pre formu knihy: jednotlivé časti sa dajú čítať samostatne a fungujú skôr ako krátke fejtóny, komentáre alebo miniatúrne príbehy než kapitoly jedného románu.

Osobitnú časť tvorí Príručka blafera. Ide o text, ktorý podľa vydavateľa pochádza ešte z Matkinovho internetového obdobia. Je postavený na návodoch, ako presvedčivo predstierať identitu alebo spoločenskú rolu, ktorú človek v skutočnosti nemá. Dobová recenzia spomínala napríklad rady, ako sa tváriť ako uznávaný fotograf, DJ, astrológ či bohatý človek. Pointou pritom nie je seriózny návod na klamanie, ale satira na spoločenské pózy, snahu zapôsobiť a ľudskú schopnosť vytvárať si pred okolím želaný obraz vlastnej osobnosti. Vďaka tomu kniha presahuje jednoduchú „vzťahovú poradňu“. Je zároveň obrazom spoločenského prostredia prvého desaťročia 21. storočia – obdobia, keď sa výrazne menila komunikácia, internet sa stával bežnou súčasťou zoznamovania a osobná sebaprezentácia získavala čoraz väčší význam.

Maxim E. Matkin je literárny pseudonym slovenského autora, ktorého občianska totožnosť nebola oficiálne zverejnená. Aj samotné vydavateľstvo Slovart dnes uvádza, že ide o jedného človeka a že jeho skutočné meno pozná vedenie vydavateľstva, ktoré ho nezverejňuje. Pri Matkinovi preto nemožno vytvoriť klasický životopis s dátumom narodenia, vzdelaním a pracovnou kariérou, pretože tieto údaje nie sú verejne potvrdené.
Je však dobre zdokumentovaná jeho literárna dráha.
Okolo roku 2000 začal publikovať v internetovom magazíne inZine. Neskôr písal aj do denníka Pravda a českého časopisu Elle. Jeho prvou knihou bol Polnočný denník z roku 2002. Nasledovali:
Láska je chyba v programe – 2004
Mexická vlna – 2005
Mužské interiéry – 2007
Miluj ma ironicky – 2007
Aj ja teba – 2010
Nie na ústa – 2011
Žiadne prudké pohyby – 2012
Úplne najviac
Hviezda jasná
Zvláštne šťastie
a ďalšie tituly.

Matkinova tvorba je charakteristická mestským prostredím, partnerskými a sexuálnymi vzťahmi, iróniou, krátkymi dialógmi a ľahko rozpoznateľným spôsobom komentovania súčasného života.

Matkinova anonymita nie je iba okrajovou kuriozitou. Od začiatku bola súčasťou spôsobu, akým autor vystupoval pred verejnosťou. Slovenské literárne centrum ho dodnes eviduje jednoducho ako „Maxim E. Matkin (pseud.)“ a nevytvára mu fiktívny životopis. Literárny vedec Jaroslav Šrank upozornil aj na samotnú konštrukciu pseudonymu: meno Maxim E. Matkin pôsobí zámerne umelo a symetricky a možno v ňom vidieť parodickú hru s menom Maxim Gorkij a jeho románom Matka. Ide však o literárnu interpretáciu pseudonymu, nie o autorovo vlastné oficiálne vysvetlenie.

Vydavateľstvo označuje Miluj ma ironicky za piatu Matkinovu knihu. Zároveň však nejde o klasický román. Artforum už pri vydaní upozorňovalo, že titul na rozdiel od predchádzajúcich kníh nemá románovú stavbu a pozostáva z krátkych príbehov a návodov. Je preto vhodnejšie hovoriť o zbierke krátkych próz, fejtónov a vzťahových komentárov.

Matkin patrí k zaujímavým slovenským autorom, ktorých úspech bol od začiatku úzko spätý s internetom. Jeho Polnočný denník pred knižným vydaním vychádzal na portáli inZine a podľa dobových údajov zaznamenal viac než 137 000 prístupov. Práve internet vytvoril publikum ešte skôr, než sa z Matkina stal klasický knižný autor. Miluj ma ironicky tento pôvod pripomína zaradením Príručky blafera, ktorá takisto pochádza zo staršieho internetového obdobia autora.

Na antikvariátny titul z roku 2007 je pomerne nezvyčajné, že nejde o dávno vypredanú knihu. Vydavateľstvo Slovart ju má aj v októbri 2026 stále vedenú ako skladový titul za 9,95 €. Panta Rhei ju takisto ponúka ako novú knihu za 9,95 € a Martinus ju aktuálne eviduje skladom.

Kniha sa dostala aj na český trh v samostatnom preklade. V roku 2010 vydal pražský Slovart českú verziu:
Miluj mě ironicky: návody na život s ručením omezeným
Prekladateľ: Jan Pavel
Je to zaujímavé najmä preto, že mnohé slovenské populárne knihy sa v Česku predávajú jednoducho v slovenčine. Pri Matkinovi vydavateľ pripravil samostatný český preklad.

Martinus eviduje aj samostatnú verziu Miluj ma ironicky s podpisom autora. Dnes je vypredaná. Pri Matkinovi má podpis osobitnú zaujímavosť práve vzhľadom na anonymnú identitu autora. Podpísaný exemplár môže mať preto väčší zberateľský potenciál než obyčajný výtlačok, hoci samotný podpis samozrejme neodhaľuje občiansku totožnosť autora.

Matkinov debut Polnočný denník získal v ankete Knižnej revue označenie Debut roka 2002, čo výrazne pomohlo etablovať pseudonym Maxim E. Matkin na slovenskej literárnej scéne.
-ai-