SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN

Krátky popis:

Nepovedal, nenapísal, nekonštatoval to nikto, že kopaničiar bol neznámym, nepatetickým, tichým hrdinom v partizánskej vojne.

Ladislav Mňačko je autorom so zvláštnou vlastnosťou, ktorú mu dalo jeho žurnalistické povolanie, alebo ktorá ho práve k nemu priviedla. Je to tá jeho celkom osobitá aktuálnosť a odvaha prehovoriť o tom, o čom sa v tom čase zvyčajne mlčí. To znásobilo silu najlepších jeho diel prozaických i reportážnych, z ktorých Oneskorené reportáže mali taký obrovský ohlas. No predsa len najlepším autorovým dielom zostáva siedmykrát vydávaná, sfilmovaná a do mnohých jazykov preložená história z Povstania: Smrť sa volá Engelchen (prvý raz vyšla roku 1959). Mňačkovský zmysel pre aktuálnosť spojil sa v ňom s odhalením nekonvenčnej pravdy, rozpornej citovosti a nakoniec aj s novým, morálnom známych dejov.

V čase, keď sa najviac píše o hrdinoch, najviac sa zabúda, že každý z nich mal matku.

Tak sa razom uvoľnila prevládajúca schéma Povstania v literatúre. Partizánsky život zahorel krvou, trýzňou, náhodnosťou, neželaným citom, chladom, ľahostajnosťou, bolesťou i pocitom viny za márne obete. Z nich vytvára sa vernosť myšlienke, odvaha, obetavosť, hrdinstvo - preto s novým obsahom majú tieto známe udalosti v Mňačkovom spodobení aj nový dosah.

Každý boj je krvavým a ničivým meraním fyzických i morálnych síl. Komu na konci najviac z oboch zvyšuje, víťzí.

Životnosť Mňačkovho románu udržiava aj druhá polovica povstaleckej mince: Nemci, jagdkommando, vyzvedačská úloha židovky Marty, boj, ten strašne ťažký partizánsky boj. Aj na nacistov sa hodí wagnerovské:

Bohom je bileakoniec. Zmráka sa. Ohnivý jazyk olíže múry ich chmúrneho hradu.
*-*

Hlavnou postavou a zároveň aj rozprávačom románu je partizán Voľoda. V posledné dni vojny ho trafila guľka do chrbtice. Odviezli do nemocnice, kde sa o neho starali doktor Brázda a sestrička Eliška. Voľoda mal ochrnutú spodnú časť tela od pása dole. Bol netrpezlivým pacientom, bál sa, že zostane mrzákom. Ľutoval, že prežil. Doktor Brázda veril, že Voľoda vyzdravie, pretože miechu mal neporušenú. Medzi Voľodom a Eliškou sa postupne vytvoril veľmi dôverný a blízky vzťah. 7. vydanie
-d-