STARÝ A NOVÝ VEK SLOVÁKOV

Krátky popis:

Esejisticky poňatý obranný spis napísaný pôvodne ešte v staročeštine. Dielo je vo svojej podstate stručným náčrtom dejín a povahopisu slovenského národa a hlasným upozornením na surové praktiky pomaďarčovania územia dnešného Slovenska po roku 1840. Je tiež odkazom grófovi Karolovi Zayovi, horlivému ideológovi Veľkého Maďarska, že „idea národa je viac ako idea konfesie“. Bola to nová a vo svojej dobe prevratná myšlienka.
Starý a nový vek Slovákov. Takýto názov si vybral Ľudovít Štúr pre svoje populárne písané dielo, ktoré vytvoril koncom leta 1841 pod pseudonymom Bedlivý Luborod. Tento dôležitý Štúrov text, napísaný pôvodne v staročeštine, zostal dlhé roky v rukopise.
V čase napísania diela bol Štúr zrelou osobnosťou s cieľavedomým programom, smerujúcim ku kodifikácii spisovnej slovenčiny. Spis je národnou apológiou, obranou, ktorú môžeme zaradiť do radu iných slovenských apológii, ktoré poukazovali na historickosť, kultúrnosť a životaschopnosť Slovákov a bránili ich pred výsmechom a podceňovaním. Štúrova obrana je však viac ako obranou, je tvrdou a neúprosnou, citovo podfarbenou obžalobou, namierenou proti výbojnému maďarskému nacionalizmu, ktorý ohrozoval rozvoj slovenského národného hnutia. Je burcujúcim apelom na Slovákov, ktorý ich mal vytrhnúť z letargie, pomôcť im zorientovať sa a ukázať im cestu.