V PÚŠTI

Krátky popis:

Dr. A. Musil, český katolícky kňaz, profesor bohoslovia, záslužne sa zapísal do dejín pomocných biblických vied. Svoj sklon k prírode zdedil zaiste zo svojho sedliackeho pôvodu, ku ktorému mu zachovával si úctu a lásku až do konca svojho života. Ešte väčšmi ako sklon k prírode ho zvádza do púšte a do neznámych, skoro až dobrodružných nebezpečenstiev túžba, aby mohol objaviť a svetu predstaviť pred nielen terajších obyvateľov severnej čiastky arabskej púšte, ale z ich terajšieho života chcel sa dostať bližšie k životu biblického človeka. V tomto diele nepodáva zemepisné údaje a štatistiky. Iba pre odborné kruhy vedel také diela sostaviť. Veď jeho životná práca priniesla bohaté výsledky, pre ktoré ho vyznačily vedecké ústavy nielen bližšej domoviny, ale uznania sa mu dostalo aj v ďalších končinách sveta, ako sú napr. Spojené štáty severoamerické.
Musilovo dielo „V púšti" má na zreteli mladých čitateľov. Pozná záujem mladistvej mysle o záhadné a neznáme, a preto prináša v tomto diele iba také zážitky, ktorými aj poučuje aj vychováva. Človek arabskej púšte je hrdý na svoju slobodu, ktorú si vysoko hodnotí i pri všetkých ostatných skromných životných podmienkach, aké mu pobyt na púšti môže poskytnúť. Ale jeho jednoduchý život riadi sa zaužívanými zákonmi, zdedenými od dávnych čias po predkoch, ktoré predpisy predstavujú niečo viac, ako je to, čo by nášmu človeku chcela dať prirodzená mravnosť. Oproti cudzincovi ostáva obyvateľ púšte uzavretý. Nedovolí, aby cudzinec alebo susedná čeľaď beztrestne vstúpili do jeho územia. Cudzinca bez milosrdenstva olúpi a votrelca vyženie v bojoch. Ale aj duša toho primitívnejšieho človeka za akého by sme si Araba predstavovali je v podstate kresťanská. Menovite prísna mravnosť rodinného života u Arabov, láska rodičov k svojim dietkam a zas prítulnosť a oddanosť synov k rodičom, mohly by príkladom svietiť aj modernej spoločnosti, ktorá už nepoznáva vysoké mravné hodnoty rodinného života, riadeného v duchu kresťanskom.
*-*

V púšti je dobrodružno-cestopisná kniha českého orientalistu, arabistu, kňaza a cestovateľa Aloisa Musila, v slovenskom prostredí uvádzaného aj ako Alojz Musil. Slovenské vydanie vyšlo v roku 1945 v Spolku svätého Vojtecha v Trnave, teda už rok po autorovej smrti. Ide o slovenské spracovanie Musilovej českej knihy Poprvé v poušti z roku 1932. Do slovenčiny ju previedol Štefan Zlatoš.

Musil v knihe literárne spracúva svoje prvé dobrodružné cesty arabskou púšťou. Nejde o vymyslený exotický román v štýle Karla Maya, ale o prózu vyrastajúcu z autorových skutočných ciest, znalosti beduínskeho prostredia a osobných zážitkov. Kniha bola koncipovaná najmä pre mladších čitateľov, preto sú reálne udalosti podané dynamicky, s dôrazom na nebezpečenstvo, putovanie, stretnutia s beduínmi, prenasledovanie, kmeňové konflikty a každodenný život v púšti. Odborná literatúra zaraďuje Poprvé v poušti medzi Musilove dobrodružné knihy pre mládež. Ústredným pozadím príbehu sú Musilove počiatky v arabskom svete a jeho cesta do oblasti dnešného Jordánska. Práve počas týchto výprav sa dostal ku Qusayr ‘Amra, unikátnemu umajjovskému púštnemu palácu s ranostredovekými nástennými maľbami. Moderná audioknižná verzia pôvodného českého textu charakterizuje Poprvé v poušti priamo ako rozprávanie o Musilovej ceste k zámku Amra.

Alois Musil (1868 – 1944) bol katolícky kňaz, teológ, orientalista, arabista, etnograf, kartograf a jeden z najvýznamnejších stredoeurópskych bádateľov arabského sveta svojej doby. Narodil sa v Rychtářove na Morave, vyštudoval teológiu a po vysviacke pokračoval v štúdiu v Jeruzaleme, Bejrúte, Londýne, Cambridgei a Berlíne. Dlhodobo cestoval po dnešnom Jordánsku, Saudskej Arábii, Sýrii a ďalších oblastiach Blízkeho východu. Jeho meno sa spája najmä s Qusayr ‘Amra. V roku 1898 miesto navštívil a jeho dokumentáciou ho uviedol do európskej vedeckej pozornosti. UNESCO dnes Quseir Amra vedie ako pamiatku svetového dedičstva; na zoznam bola zapísaná v roku 1985. Zachované Musilove fotografie z rokov 1898 – 1901 sa dodnes využívajú pri dokumentácii a ochrane pamiatky. Musil sa medzi beduínmi natoľko etabloval, že ho kmeň Rwala prijal pod menom „Šajch Músá“. Česká ambasáda v Ammáne uvádza, že získal čestný titul Shaykh Musa al-Ruwayli. Práve mimoriadne hlboká znalosť beduínskeho života odlišuje jeho cestopisné a dobrodružné knihy od bežnej exotickej literatúry tej doby. Po vzniku Československa pôsobil na Karlovej univerzite a výrazne sa podieľal na budovaní československej orientalistiky. Pomáhal pri vzniku Orientálneho ústavu a svoje rozsiahle vedecké práce vydával aj v angličtine s podporou amerického mecenáša Charlesa R. Cranea.

Štefan Zlatoš (1895 – 1964) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, biblický teológ, profesor, historik a prekladateľ. Študoval vo Viedni, doktorát z teológie získal v roku 1923 a od 30. rokov pôsobil ako profesor biblických vied na bratislavskej bohosloveckej fakulte. V rokoch 1940 – 1942 bol jej dekanom. Zlatoš sa výrazne podieľal aj na slovenskej biblickej kultúre a na práci Biblickej komisie Spolku svätého Vojtecha. Okrem V púšti preložil v roku 1945 ďalšie dve Musilove knihy: Na Sinaji a V tôni križiackeho hradu.

Slovenské vydanie je pozoruhodné už tým, že vyšlo posmrtne. Musil zomrel 12. apríla 1944 a všetky tri slovenské preklady jeho dobrodružných kníh vydal Spolok svätého Vojtecha v roku 1945. Dobová slovenská tlač venovala týmto trom knihám osobitnú pozornosť. Pútnik cyrilometodejský v roku 1945 uvádzal V púšti ako „cestopisné črty“ a zaznamenal aj pôvodnú cenu: brožované vydanie stálo 70 korún, poloplátenné viazané 97 korún. Tá istá dobová správa prináša kuriozitu: Arab zobrazený na titulnej strane knihy V púšti má byť samotný Alois Musil v arabskom odeve. Čitateľ teda pri otvorení knihy nepozeral na anonymnú exotickú postavu, ale na samotného autora.

Zaujímavé je aj porovnanie s T. E. Lawrencom, známym ako Lawrence z Arábie. Obaja boli európski znalci arabského sveta, pohybovali sa medzi kmeňmi a počas prvej svetovej vojny vstúpili aj do politicko-vojenského diania na Blízkom východe, hoci na rozdielnych stranách konfliktu. Musilova životná dráha mu preto niekedy vyslúžila označenie „moravský Lawrence z Arábie“. Moderná historická štúdia používa toto prirovnanie priamo v názve. Pôvodná česká kniha Poprvé v poušti vyšla v Prahe vo vydavateľstve Novina roku 1932. Dobové české vydania boli ilustrované A. L. Salačom. Pôvodné dielo sa dočkalo aj novodobého rozhlasového spracovania. Český rozhlas ho pripravil ako čítanie a neskôr vyšla audiokniha Poprvé v poušti v interpretácii Norberta Lichého.

Alois Musil získal významné odborné uznanie: v roku 1928 mu American Geographical Society udelila zlatú medailu za jeho geografický a cestovateľský výskum. Česká ambasáda v Jordánsku uvádza, že jeho meno je v sídle spoločnosti uvedené medzi významnými svetovými cestovateľmi a bádateľmi.

Alois Ludvík Salač (1900 – 1953) bol český maliar, grafik a knižný ilustrátor. V medzivojnovom období sa venoval najmä knižnej grafike a dobrodružnej literatúre. S Aloisom Musilom bol výtvarne spojený opakovane – ilustroval napríklad V zakletém zámku, V neznámé zemi či Cedry na Libanonu. Pri V púšti teda nejde o náhodné použitie starších obrázkov, ale o pokračovanie dlhšej Musilovej spolupráce so Salačom.

Edmund Massányi (1907 – 1966) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf, reštaurátor a autor monumentálnej tvorby. Narodil sa aj zomrel v Nitre. Výraznú časť jeho tvorby tvorila práve knižná ilustrácia a úžitková grafika. Slovenská národná galéria uchováva napríklad jeho návrh obálky ku knihe Howarda Fasta Koniec stopy z rokov 1952–1953 a celý súbor ilustrácií k tejto knihe. Neskôr ilustroval aj cestopisnú a dobrodružnú literatúru. Nitrianska galéria uchováva jeho rozsiahly súbor ilustrácií ku knihe Herberta Kaufmanna S karavánou cez Saharu, čo je tematicky pekná paralela k Musilovmu V púšti.
-ai-