ANI ČAS NEMENÍ

Krátky popis:

Autorke tejto knižočky, dcére slovenského klasika Jozefa Gregora-Tajovského a spisovateľky Hany Gregorovej, sa citlivou rukou podarilo vybrať z rodičovskej korešpondencie to, čo týmto dvom l'uďom s krásnou dušou pomáhalo žiť plnohodnotným, bohatým niekedy aj úskaliaplným životom a čo súčasníkovi pomáha riešiť nielen svoje osobné, citové, ale aj všeobecné spoločenské a ľudské problémy.
Neraz počujeme: „život obohatený citmi..." Nie sú to prázdne slová, fráza? Veru nie, najlepšie nás o tom presvedčí táto knižočka malá rozsahom, ale veľká hĺbkou myšlienok a citov. Nevdojak sme vďační, že sa nám podarilo stretnúť dvoch jedincov, ktorí si zo svojho citového života a najintímnejších myšlienok vedeli toľko vyjaviť. Ba aj pri prudkej výmene názorov a názorovej nezhode a rozdielnosti nachádzali spoločného menovateľa, a to vždy na platforme úcty a osobnej vážnosti. Citovo hlboko fundovaní pisatelia týchto listov prinášajú nám, potomkom neskorších generácií, ktorých zhon modernej pretechnizovanej civilizácie obral už o veľa citových jemnosti, okyptil o nejeden krásny zážitok jedno závažné poučenie: Cit, či skôr vzájomný vzťah si treba pestovať, a to si, pravda, vyžaduje čas, pohodu a veľa duševnej vyspelosti, kultivovanosti. A to je odpoveď na mnohé otázky a problémy, ktoré prežívame, alebo ktoré nás, a najmä našu mládež, čakajú.
*-*

Dôverné listy Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského približujú osobný život dvoch výrazných osobností slovenskej literatúry. Ich dcéra Dagmar pripravila korešpondenciu na vydanie a doplnila ju vlastnými spomienkami. Kniha tak spája autentické rodinné dokumenty s pohľadom človeka, ktorý oboch spisovateľov poznal z každodenného života.

Základom publikácie je súkromná korešpondencia manželov Gregorovcov. Čitateľovi umožňuje priblížiť sa k ich vzájomnému vzťahu a vnímať známe literárne osobnosti aj v rodinných súvislostiach. Dagmar Gregorová tu vystupuje ako zostavovateľka listov aj ako autorka spomienkového sprievodu. Dokumentárny charakter vydania dopĺňajú fotografie. Kniha môže osloviť záujemcov o životopisnú a memoárovú literatúru, súkromnú korešpondenciu či dejiny slovenskej kultúry. Jej osobitosť spočíva v spojení hlasov oboch rodičov s dcérinou rodinnou pamäťou. Význam má aj ako prameň k literárnej histórii: na publikované listy odkazujú odborné štúdie venované Hane Gregorovej a prijatiu jej tvorby.

Dagmar Gregorová-Prášilová (24. apríla 1916, Budapešť – 23. septembra 2004, Praha) bola slovenská prozaička, autorka spomienkovej literatúry a prekladateľka, dcéra Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského. Po maturite v Bratislave študovala v rokoch 1936 – 1938 herectvo na pražskom konzervatóriu. Neskôr pôsobila v Prahe ako sociálna pracovníčka; používala aj pseudonym D. Tajovská. Rodinné prostredie sa stalo hlavnou témou jej tvorby. Vydala knihu Abychom si s dětmi rozuměli (1960), spomienkové rozprávanie o otcovi Život musí mať cveng (1963), neskôr Gregorovský dům (1995) a Dopisy z manželství (2001). Prózu a dramatické práce svojich rodičov prekladala do češtiny. Jej literárny prínos spočíva najmä v uchovávaní a sprístupňovaní ich osobného aj kultúrneho odkazu.

Podľa spomienkového článku v časopise Dotyky sa Dagmar dostala k listom svojich rodičov až približne ako štyridsaťročná. Korešpondencia jej teda umožnila dodatočne spoznávať aj tú časť ich vzťahu, ktorú ako dcéra nemohla bezprostredne zažiť. V tom istom článku pripomínala zásluhu literárneho historika Karola Rosenbauma na vydaní matkiných spomienok aj knihy Ani čas nemení. K rodinnej korešpondencii sa autorka neskôr vrátila: pôvodný materiál prepracovala do publikácie Listy: Príbeh manželstva Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej, vydanej v roku 1996. Vydanie z roku 1972 preto predstavuje skoršiu podobu jej dlhodobého spracúvania rodinného archívu.
-ai-