POÉZIA MOJA LÁSKA II.

Krátky popis:

Druhý diel spomienok národného umelca JÁNA SMREKA približuje nám roky básnikovho pobytu v Prahe, kam prišiel roku 1930 pracovať ako redaktor a lektor slovenskej literatúry do nakladateľstva Leopolda Mazáča. Toto obdobie básnikovej činnosti v rokoch 1930-1935 je jedinečným dokumentom a zároveň významným svedectvom životnosti vzťahov slovenskej a českej literatúry. Ján Smrek sleduje predovšetkým trasu svojej literárnej činnosti, úspešné redigovanie Elánu, významného literárno-umeleckého mesačníka, ktorý zohral dôležitú úlohu nielen v literatúre, ale aj v celej národnej kultúre. Elán vďaka Smrekovi oslobodzoval slovenskú kultúru od provincionálnosti a nacionálnej uzavretosti a tento trend pozoruhodne rozvinula najmä Edícia mladých slovenských autorov (EMSA) a Smrekove zborníky.
Ján Smrek hovorí o pražskom prostredí ako o svojom domove. Zrástol s pražskými literárnymi pomermi, pričom si stále zachovával slovenskú optiku v pohľade na českú literatúru i na vzťahy medzi českou a slovenskou literatúrou. Pokladal sa za vyslanca slovenskej kultúry v Prahe. Svoju slovacitu dokazoval pri každej príležitosti. Ba dá sa povedať, že čím dlhšie bol v Prahe, tým väčšmi sa staral o čistotu slovenčiny a o slovenské korene vlastnej tvorby.
Smrek mal v úmysle napísať niekoľkozväzkové pamäti, avšak tento zámer sa mu nepodarilo realizovať. Máme pred sebou „torzo", avšak zmysluplné a neobyčajne pôsobivé. Smrek je dobrý rozprávač, prechádza z jednej oblasti do druhej (bol básnikom, zakladateľom, redaktorom i majiteľom časopisu, redaktorom EMSA, publicistom, polemikom, bohémom, cestovateľom atď.), z jedného obdobia do druhého, ale všetko tu má vnútorný poriadok, daný vyhraneným postojom autora k sociálnym a umeleckým faktom. Smrekove spomienky sú svedectvom i evokáciou, majú dokumentárnu i umeleckú hodnotu a tak ako nijaká monografia približujú nám dielo a osobnosť tohto významného básnika a iniciátora.
*-*