KOŠICKÝ PUSTOVNÍK

Krátky popis:

Jakoby prežil celý život v Košiciach, ďaleko od kultúrnych a umeleckých centier, a predsa vytvoril dielo jazykom i duchom európske, moderné. Šiel vlastnou cestou, a predsa sa dostal do susedstva s najväčšími postavami súčasného európskeho maliarstva: prirovnávali ho k Marcovi Chagallovi, Francisovi Baconovi, Soutinovi, Kokoschkovi, Rouoltovi, Ensorovi a mnohým iným, ktorých ani len po mene nepoznal...
„Sme predsa všetci potomkami tej istej civilizácie, tej istej kultúrnej sféry, tej istej duchovnej klímy - a zrejme sme aj z jedného cesta. Ibaže Chagall pochádza z Vitebska a ja z Košíc... Ale obaja sme vlastne rovnakí zápecníci, aj keď každý iným spôsobom. Keby nebolo Vitebska, nebolo by ani Chagalla..."

V rokoch 1978/79 sa Albert Marenčin ako pracovník galérie stretával s Júliusom Jakobym. Napriek generačnému odstupu dvadsiatich rokov si od prvého stretnutia boli blízki v názoroch na umeleckú tvorbu aj v životných postojoch. Pre Jakobyho sa obraz stáva obrazom, nie peknou maľbou, ani technikou, ale zážitkom, ktorý sa stal obrazom vo svojej autentickej podobe.
A kritériom autenticity je přeňho úprimnosť. V rozhovoroch si kladú otázky a odpovede často nachádzajú v spomienkach. V doslove Juraj Mojžiš približuje dobu vzniku tejto knihy, normalizáciu, ktorá pre Marenčina znamenala zákaz publikovať. Kniha je ilustrovaná desiatkami fotografii Martina Marenčina z umelcovho ateliéru, v ktorom tento Košický pustovník prežil takmer celý život.

Július Jakoby (1903-1985, Košice). Slovenský maliar, výtvarne sa vzdelával v súkromnej grafickej škole E. Króna, v rokoch 1927-28 študoval na Vysokej škole výtvarných umenív Budapešti. Štúdiá prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. Venoval sa kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikam. Charakteristickým pre jeho tvorbu je dôraz na farbu a bezprostredný, uvoľnený rukopis.

Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 - 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovat. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny. *-*