PO PÁDE

Krátky popis:

Nebol som taký naivný, aby som si myslel, že hru Po páde prijmú ako ktorúkoľvek inú a aj tak ju budú kritizovať, ale predsa som len hol prekvapený, ako môžu niektorí, inak objektívni ľudia stratiť všetok zmysel pre proporcie vo chvíli, keď sa ocitnú pred nezakrytou skutočnosťou, že niektoré prvky autorovho života preniknú do jeho hier. Postava Maggie, ktorá je zrejme hlavnou príčinou rozruchu okolo hry, nie je v skutočnosti Marilyn Monroeová. Maggie je postava z hry, ktorej hlavnou témou je ľudská inštinktívna nevôľa, povedzme neschopnosť uvedomiť si, že nosíme v sebe zárodky sebazničenia. Postavu Maggie som dal do hry preto, že dokonale symbolizuje toto sebazničenie, ktorému napokon podlieha bytosť, čo sa pokladá za nevinnú obeť. A Maggie symbolizuje toto stanovisko o to lepšie, že má v skutočnosti k nevinnej obeti veľmi blízko; je obeť rodičov, puritánskeho sexuálneho kódu, vykorisťovania svojho hereckého nadania. Postava Maggie je celkom zjavne poňatá nielen s úctou k jej utrpeniu, ale aj s láskou.
K obľúbeným, i keď nie veľmi šťastným záľubám literárnych kruhov patrí hra na "hľadanie autora": Tolstého takmer bez masky našli v Pierrovi z Vojny a mieru; Fitzgeralda v Dickovi Diverovi, Hemingwaya vo všetkých jeho hrdinoch, Goetheho vo Faustovi. Len čo raz túto totožnosť nájdu, čitateľ začne mať falošný dojem, že sa mu podarilo odhaliť autorovu lesť, že autor chcel vydávať za umelecké dielo čosi, čo v skutočnosti je iba maskovanou biografiou.
V úmysle použiť v hre vlastných skúseností nemohla mi zabránit okolnosť, že niektoré udalosti môjho života zverejňovali, že dokonca niektorí ľudia kvôli reportážam o mojej osobe zabudli na moje dielo. Rovnako by som sa zachoval, aj keby verejnosť môj život nepoznala. Skôr, či neskôr - ako sa už stalo v prípade mojich hier - stratí mimodramatické stotožnenie tematických motívov a postáv z hry Po páde celý význam. Chcel by som teraz zdôrazniť, že táto hra - aj keď sa to možno nezdá - nie je o nič menej ani viac autobiografická než Všetci moji synovia, Smrť obchodného cestujúceho, Salemské bosorky alebo Pohľad z mosta. Nikdy som napríklad nepočul o nikom, kto spáchal samovraždu, lebo ho vypočúvali pred komisiou Kongresu a predsa sa také veci môžu v našich časoch veľmi dobre stať.
Ľudí neuráža skutočnosť, že by v mojej hre mohli byť dajaké osobné motívy. Skôr im zavadzia, že nepokoj, ktorý hra Po páde vyvoláva, nemá nič spoločného s literatúrou! Moja hra je až pri veľmi spätá s našou dobou. Nenecháva dosť miesta pre "ušľachtilé city".
*-*
Známa divadelná hra Arthura Millera, ktorej hlavnou postavou a zároveň rozprávačom je Quentin - asi 40-ročný nadaný právnik, plný pochybností a neistoty. Počas svojho rozprávania rozoberá svoj život, detstvo, dospelosť i vzťahy. V hre sa prejavujú autobiografické rysy a napríklad aj autorove skúsenosti z manželstva s Marilyn Monroe...
-d-

Ako Howard Taubman opisuje hru: „Na začiatku sa objaví Quentin, prejde dopredu, posadí sa na okraj javiska a začne hovoriť ako muž, ktorý sa zveruje priateľovi. V pozadí sú kľúčové postavy jeho života, ktoré vstupujú do jeho rozprávania a zasa z neho vystupujú. Rozprávanie plynule prechádza do malých aj veľkých scén. Sú to odhalenia a objasnenia. Pripomínajú Quentinovi nemotorne mladé dievča, v ktorom prebudil hrdosť na seba samú. Prinášajú trýznivý obraz smrti jeho matky a ďalší obraz matkinho hnevu voči otcovi, ktorý stratil všetko, keď sa snažil zachrániť krachujúci podnik. Tieto obrazy sa prelínajú s jeho vzťahmi s viacerými ženami – s prvou manželkou, ktorá chcela byť samostatnou osobou, s druhou, ktorá ho dohnala k izolácii, a s možnou treťou, ktorá ako Nemka vychovaná v pekle koncentračných táborov vedela, že ‚prežitie môže byť ťažké uniesť‘. Tieto prepletené obrazy oživujú spomienky na inkvizíciu, keď od ľudí žiadali, aby menovali tých, ktorí sa s nimi pridali ku komunizmu, čo vtedy považovali za lepšiu budúcnosť. PO PÁDE je dráma plná bolesti; je to zároveň najzrelšie dielo pána Millera. Sedieť v divadle pána Millera totiž znamená ocitnúť sa vo svete dospelých, ktorý sa zaoberá hľadaním idúcim až na kosť.“
-g-