PLES VLČIC 1.

Krátky popis:

Strhující román, odehrávající se ve středověku, nás přivádí na francouzský venkov, do kraje Auvergne... Ze svého impozantního hradu tu vládne svým poddaným François de Chazeron, pán z Volloru a z Montguerlhe... který má neobyčejnou zálibu v alchymii a v krásných ženách. Když poprvé pohlédne na půvabnou Isabelu, dceru jednoho ze svých leníků, a dozvídá se, že dívka se bude vdávat, vyžádá si starobylé právo první noci. Isabela se pokusí i se svým snoubencem uprchnout, ale de Chazeron ji dožene, a poté co proti její vůli uplatní své právo, nechá ji uvrhnout do lesa mezi vlky. Mezi ženami z Isabeliny rodiny a vlčí smečkou však existuje zvláštní, tajemné pouto... Autorka rozvíjí příběh plný napětí, lásky a nenávisti, touhy po pomstě i přátelství.
-D-

December 1500. V chladnom mesačnom svite leží mladá žena na úpätí hradieb zámku Montguerlhe. Je zakrvavená a v bezvedomí. Pretože bola príliš krásna a odmietla svojho pána – lorda Françoisa de Chazeron – nechal jej manžela obesiť hneď po svadbe; ju samotnú potom znásilnil, zbil a vypálil jej na telo cejch. Napokon ju nechal predhodiť vlkom.
Vlci však tejto zlomenej mladej žene neublížia. Patrí k nim. Hovorí sa, že sa s nimi dorozumieva a že sa počas nocí splnu mení na zviera... Všetci ju pokladajú za mŕtvu, no Isabeau prežila. Ukrytá v lese, na čele svojej svorky vlkov, myslí len na jedno: na pomstu!
-g-

Prvý diel dvojzväzkového historického románu francúzskej spisovateľky Mireille Calmel, v ktorom sa reálne prostredie Francúzska okolo roku 1500 prelína s rodovými legendami, alchýmiou a nadprirodzenými motívmi. Pôvodný Le Bal des louves – La chambre maudite vyšiel vo Francúzsku v roku 2003. Český preklad Hany Müllerovej vydal Knižní klub v roku 2005.

Dej sa začína v decembri 1500 v hornatom kraji Auvergne pri pevnosti Montguerlhe. Miestnemu panstvu vládne François de Chazeron, pán z Vollore a Montguerlhe, ktorého zaujíma alchýmia aj krásne ženy. Keď sa mladá Isabeau chystá vydať, Chazeron si na ňu uplatní údajné feudálne „právo prvej noci“. Isabeau sa spolu so svojím ženíchom pokúsi uniknúť, no Chazeron ich dostihne. Jej manžela nechá zabiť, ju znásilní a zbitú odhodí vlkom. Tým však spustí udalosti, ktoré nedokáže kontrolovať. Ženy z Isabeauinej rodiny totiž spája zvláštny vzťah k vlkom. Isabeau s nimi dokáže komunikovať a jej sestra Albérie sa podľa rodovej legendy počas splnu sama mení na vlčicu. Z tragédie sa tak postupne rodí príbeh pomsty, prežitia a ženského odporu proti násiliu a moci. Calmel kombinuje historický dobrodružný román s romantikou a historickou fantasy. Dej sa z Auvergne postupne presúva aj do ďalších častí Francúzska a prepája fiktívne osudy hrdiniek s reálnymi postavami a historickým prostredím začiatku 16. storočia.

Prvý diel nesie podtitul La chambre maudite – Prokletá komnata. Druhý diel La Vengeance d’Isabeau – Isabelina pomsta vyšiel vo Francúzsku takisto v roku 2003 a český Knižní klub ho vydal ešte v roku 2005. Druhá časť posúva dej do roku 1531 a viac ho prepája s Parížom a dvorom Františka I. Prvý diel teda netvorí úplne uzavretý príbeh; pre úplné zakončenie osudov Isabeau a jej rodiny je potrebný aj druhý zväzok.

Mireille Calmel (nar. 1964) - Francúzska spisovateľka historických románov. Písať začala už ako dieťa počas dlhého obdobia vážneho ochorenia. Venovala sa hudbe, divadlu, poviedkam a dramatickej tvorbe, kým sa začiatkom 90. rokov pustila do rozsiahleho historického románu Le Lit d’Aliénor. Rukopis dokončila po niekoľkých rokoch a jej knižný debut sa stal veľkým medzinárodným úspechom. Po úspechu príbehu o Eleonóre Akvitánskej nasledoval v roku 2003 práve Le Bal des louves a v roku 2005 dvojdielny Lady Pirate. V nasledujúcich rokoch vytvorila množstvo ďalších historických sérií, často založených na kombinácii reálnych historických osobností, dobrodružstva, romantiky, legiend a nadprirodzených prvkov. Autorka sama uvádza, že jej prvý veľký román oslovil viac než milión čitateľov a že počas približne štvrťstoročia vydala vyše tridsať bestsellerov.

Hana Mullerová nar. 1947 - Česká nakladateľská redaktorka a prekladateľka z francúzštiny a ruštiny. Pre Knižní klub prekladala viacero francúzsky písaných autorov; okrem Mireille Calmel napríklad Georgesa Simenona či Christiana Jacqa. Národní knihovna ČR ju eviduje aj ako autorku a zostavovateľku prác z oblasti národopisu.

Calmel si základné prostredie románu úplne nevymyslela. Pri príprave knihy skúmala dejiny hradu Montguerlhe a jeho majiteľov. V rodokmeňoch objavila medzeru, ktorá ju priviedla k otázkam, prečo bola pevnosť opustená a ako sa s okolím mohli spájať miestne povesti o žene-vlkovi, čarodejnici a ukrytom anglickom poklade. Autorka zároveň výslovne uviedla, že François de Chazeron aj Isabeau majú historický základ. Neznamená to však, že udalosti opísané v románe sú doloženými historickými faktmi. Calmel sama upozorňuje, že pri nich zámerne stiera hranicu medzi skutočnou osobnosťou a legendou. François de Chazeron teda nebol historicky preukázaným „monštrom“ v podobe, v akej vystupuje v románe. Je to literárna interpretácia reálneho mena.

Dôležitou súčasťou zápletky je tzv. droit du seigneur alebo ius primae noctis – údajné právo feudálneho pána stráviť svadobnú noc s nevestou svojho poddaného. Dnes však historici jeho existenciu ako všeobecne uznaného a právne zakotveného stredovekého práva nepovažujú za preukázanú. Odborná štúdia historických prameňov konštatuje, že existovala rozšírená predstava o takomto privilégiu a aj rôzne symbolické alebo finančné povinnosti spojené so svadbou poddaných, ale pre skutočné systematické vykonávanie sexuálneho „práva prvej noci“ neexistujú pevné dôkazy. V románe teda tento motív funguje predovšetkým ako súčasť historickej legendy a symbol svojvôle feudálneho pána, nie ako spoľahlivo doložená právna norma Francúzska roku 1500.

Motív ženy spojenej s vlkom nevznikol iba ako klasická fantasy predstava. Calmel uvádza, že pri výskume regionálnych povestí Auvergne narazila na legendy o žene-vlkovi a ďalších ženách, ktorým miestna tradícia pripisovala nevysvetliteľné schopnosti. Tieto fragmenty spojila s rodovou históriou Isabeau a vytvorila vlastnú dynastiu „žien-vlčíc“.

V cykle sa objavujú alebo sú do jeho sveta začlenení aj skutoční ľudia vrátane francúzskeho kráľa Františka I. a Nostradama. Calmel však otvorene pracuje s princípom, že historické fakty sú iba kostrou pre románovú fabulu.

Dvojdielny Le Bal des louves sa dostal do viacerých zahraničných vydaní. Francúzsky vydavateľ uvádza preklady okrem češtiny napríklad do nemčiny, portugalčiny, španielčiny, maďarčiny, rumunčiny a čínštiny.
-ai-