Vyhľadať

KONEC NOVOVĚKU

Pokus o orientaci

Das Ende der Neuzeit

Romano Guardini

Vydalo: Vyšehrad, Praha, 1992

Stav:  dobrý, prvých 10 listov mierne zvlnených

Prebal:  v dobrom stave

Jazyk:  čeština

Preklad:  Otakar Veselý

Autor obálky:  Zdeněk Ziegler

Vydanie:  1.

Edícia:  Váhy (2.)

Strán:  96

ISBN:  80-7021-055-9

3,50 €

Dostupné

Krátky popis:

Jeden z Guardiniho nejaktuálnějších spisů je Konec novověku z r. 1950. Měly to být původně tři úvodní přednášky k ústřední přednášce o Pascalovi, kterého pokládal za člověka zasahujícího svým myšlenkovým záběrem až za novověk, daleko za jeho 17. století. Příbuznost mezi ním a Guardinim je zřejmá. Jeden osvícenství anticipoval, druhý četl v jeho dědictví. Guardini vyciťuje, že to, čemu se říká novověk, končí. To, co naznačuje druhá půle 20. století, je nástup doby nové. Pravda křesťanského zjevení je během novověku uváděna stále více v pochybnost, její závaznost pro formování života a životního stylu se stále rozhodněji popírá. Vytvářejí se tak nekřesťanské, ba protikřesťanské životní formy. Vzniká autonomní světský život, odpoutaný od přímých křesťanských vlivů. Vytváří se „čistě vědecká věda, čistě ekonomické hospodářství a čistě politická politika“. Vzniká i čistě náboženská nábožnost, která stále více ztrácí přímý vztah ke konkrétnímu životu. Od samého počátku novověku se rozvíjí ne-křesťanská kultura. Ve skutečnosti jsou však její hodnoty a postoje spjaty se zjevením, přičemž zjevením označujeme způsob, jakým Bůh „hovoří“ k člověku, jak se Bůh nechává poznávat, což jednou provždy je vyjádřeno v knihách Starého a Nového Zákona. Guardini píše: „Doba, která se nyní ohlašuje, zjedná v těchto věcech bolestné, avšak prospěšné jasno. Neboť zjevení není nějaký subjektivní zážitek, nýbrž pravda zvěstovaná. Tím, který stvořil svět. Proto je každá hodina dějin, která znemožňuje působení této pravdy, od základu ohrožena. Avšak je dobře, když se tento klam odhalí. Potom se totiž ukáže, jaké to je ve skutečnosti, když se člověk odpoutá od zjevení a přestane požívat jeho hodnot. Čím radikálněji se nevěřící zřekne zjevení a čím důsledněji to prakticky provede, tím zřetelněji vynikne, co znamená křesťanská existence. Nevěřící musí přestat těžit ze zjevení, které na jedné straně popírá, avšak současně si z něho přivlastňuje hodnoty a síly. Musí realizovat se vší opravdovostí život bez Krista a bez Boha zjeveného Kristem, a poznat na sobě, co to znamená.“
Doslov Miloš Černý.
-d-

Filozofická esej o premene európskeho človeka a rozpade istôt, na ktorých vyrástla novoveká civilizácia. Guardini porovnáva stredoveké chápanie sveta s novovekým dôrazom na samostatnosť jednotlivca, vedecké poznanie a ovládanie prírody. Na pozadí skúsenosti druhej svetovej vojny skúma, prečo sa dôvera v nepretržitý pokrok otriasla a aké dôsledky má tento obrat pre ľudskú slobodu, kultúru a vieru. Významnou témou je rastúca moc človeka, ktorej technické možnosti predbiehajú jeho schopnosť niesť zodpovednosť. Guardini upozorňuje na nebezpečenstvo masovosti, odosobnenia a predstavy, že všetko uskutočniteľné je zároveň žiaduce. Z kresťanskej perspektívy sa pýta, ako možno zachovať dôstojnosť osoby vo svete, ktorý stráca spoločný duchovný základ. Útly spis ponúka podnetné čítanie pre záujemcov o filozofiu dejín, kritiku modernej civilizácie a vzťah medzi technikou, slobodou a zodpovednosťou.

Romano Guardini (1885 – 1968) bol katolícky kňaz, teológ a náboženský filozof talianskeho pôvodu, ktorý pôsobil prevažne v Nemecku. Prednášal v Berlíne, Tübingene a Mníchove a patril k významným kresťanským mysliteľom 20. storočia. Jeho tvorba zahŕňa úvahy o liturgii, človeku, viere, kultúre aj interpretácie literárnych diel. Medzi jeho známe práce patria O duchu liturgie, Pán a Moc.

Otakar Veselý (1932 – 2008) bol český germanista, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ z nemčiny. Prekladal Guardiniho nábožensko-filozofické práce a spolu s Milošom Černým aj Základní pojmy poetiky Emila Staigera. Doslov k tomuto vydaniu napísal Miloš Černý; typografickú úpravu vytvoril Zdeněk Ziegler, významný český grafický dizajnér a tvorca knižnej a plagátovej grafiky.

Spis vyšiel v nemčine v roku 1950 pod názvom Das Ende der Neuzeit. Vznikol z troch prednášok, ktoré mali pôvodne uvádzať Guardiniho výklad Blaisa Pascala. Názov vyjadruje autorovu predstavu, že európska civilizácia vstupuje do novej epochy, v ktorej prestávajú samozrejme platiť dovtedajšie predstavy o človeku a pokroku. Česká odborná recepcia ho preto pripomínala aj v súvislosti s neskoršími diskusiami o postmoderne. Kniha mala český život už pred oficiálnym vydaním: katalóg Knižnice Václava Havla eviduje samizdatový exemplár z roku 1980 v Edici Expedice ako zväzok 81, v preklade Otakara Veselého a s redakčnou účasťou Miloša Černého. Vydanie z roku 1992 vyšlo v spolupráci Vyšehradu s Mladou frontou ako druhý zväzok edície Váhy. Pozoruhodný je aj neskorší presah knihy do ekologického myslenia. Pápež František z nej opakovane čerpal v encyklike Laudato si’ z roku 2015, najmä pri úvahách o technickej moci, konzumnom spôsobe života a potrebe zodpovednosti. Guardiniho povojnová diagnóza civilizácie tak vstúpila aj do súčasnej diskusie o vzťahu človeka k životnému prostrediu.
-aicha-

Sledujte nás na Facebooku