O NEBI / O VZNIKU A ZÁNIKU

Krátky popis:

Aristoteles (384 322 pred n. 1.), tento titan vedy", Platónov žiak a zakladateľ slávnej peripatetickej školy, je priam symbolom vrcholného rozkvetu starovekej filozofie a celej antickej vzdelanosti. Bol mysliteľom, ktorého géniom prešlo všetko dosiahnuteľné vedenie jeho doby a bez ktorého si nemožno predstaviť duchovný vývin európskeho l'udstva.
Aristoteles ako prvý obsiahol aj celú oblasť prírodných vied. Pre svoju prírodnú filozofiu mal k dispozícii materiál z vyše tristoročného vývoja filozofie v Grécku, ktorý systematicky spracoval (dodnes je vzácnym prameňom poznania mnohých svojich predchodcov) a zovšeobecnil vo viac než desiatich veľkých prácach z rozličných oblastí vedenia o prírode. Z nich spisy O nebi a O vzniku a zániku patria medzi najdôležitejšie a spolu s Fyzikou tvoria základ jeho učenia o svete a vesmíre.
Diela O nebi a O vzniku a zániku pochádzajú pravdepodobne zo skoršieho obdobia Aristotelovej filozofickej tvorby. Aristoteles v nich podáva výklad princípov a postulátov svojej globálnej koncepcie univerza, z ktorých niektoré, najmä postulát dvojsférovej stavby univerza pozemskej a nebeskej, postulát geocentrizmu a nehybnosti Zeme boli v stredoveku kanonizované a spolu s koncepciou prvého hýbateľa, nehybného a večného, sa stali základom kresťanského učenia a svetonázoru. Aristoteles sa nám tak predstavuje ako najvplyvnejší kozmológ antiky, ktorého dielo, ako nijakého starovekého či stredovekého filozofa, na dlhé stáročia ovplyvnilo predstavy o podstate a stavbe sveta. A aj keď tieto predstavy boli dávno prekonané, „ostávajú pamätníkmi dobrodružstiev ľudského umu v prometeovskom úsilí prenikať do tajov obklopujúcej nás skutočnosti".
*-*