TVORCOVIA VEĽKÝCH MYŠLIENOK

Krátky popis:

Predsavzatie sprístupniť filozofické názory významných mysliteľov z minulosti viedlo PhDr. Dalimira Hajka, DrSc. k napisaniu práce Tvorcovia veľkých myšlienok.
Publikácia príťažlivým spôsobom približuje študujúcej mládeži veľké postavy dejín európskeho filozofické ho myslenia od najstarších čias až po vznik marxisticko-leninskej filozofie. V jednotlivých portrétoch sa stretávame s výkladom najdôležitejších myšlienok popredných filozofov počnúc milétskou školou cez novoveký empirizmus a racionalizmus končiac klasikmi marxizmu-leninizmu. Čitateľ nájde v knihe i základné biografické údaje o ich živote a diele a oboznámi sa s formovaním a pôsobením ideového bohatstva, ktoré vytvorili v súvislosti s rozvojom materiálnej a duchovnej kultúry ľudstva.
Zámerom autora je vyvolať v mladej generácii hlbší záujem o štúdium koncepcii, ktoré vyjadrovali lásku k múdrosti.
*-*

Autor prostredníctvom tejto knihy sprístupňuje slovenským čitateľom filozofické myšlienky a názory významných mysliteľov a filozofov z minulosti. Stretnete sa s výkladom najdôležitejších myšlienok popredných filozofov počnúc milétskou školou cez novoveký empirizmus a racionalizmus končiac klasikmi marxizmu. Nájdete tu aj základné biografické údaje o ich živote a diele - Táles, Pytagoras, Demokritos, ...
-d-

Súbor biografických esejí približuje významné osobnosti filozofického myslenia a myšlienky, ktorými ovplyvnili chápanie sveta a človeka. Hajko prepája základné údaje o ich živote s výkladom názorov, takže čitateľ sleduje zároveň dejiny ideí aj ľudí, ktorí za nimi stáli. Kniha má popularizačný charakter a môže slúžiť ako vstup do filozofie pre čitateľa, ktorý sa chce najskôr zorientovať v jej hlavných postavách a otázkach.
Výklad postupuje od milétskej školy a antických mysliteľov cez renesanciu, novoveký racionalizmus a empirizmus až po klasikov marxizmu. Medzi predstavovanými osobnosťami sú Táles, Pytagoras, Demokritos, Sokrates, Platón, Aristoteles, Cicero či Seneca, neskôr Bacon, Giordano Bruno, Machiavelli, Descartes, Spinoza, Voltaire, Rousseau, Kant, Hegel, Feuerbach, Marx a Engels. Zaujímavé je zaradenie Leonarda da Vinciho, Galilea a Dostojevského: záber knihy tak zahŕňa aj príspevky umenia, prírodných vied a literatúry k filozofickému uvažovaniu. Pri dnešnom čítaní má význam aj dobové východisko publikácie. Už zakončenie prehľadu klasikmi marxizmu naznačuje rámec, v ktorom sa u nás pred rokom 1989 dejiny filozofie často vysvetľovali. Knihu preto možno čítať dvojako: ako prístupné predstavenie mysliteľov minulosti a zároveň ako dokument vtedajšej slovenskej popularizácie filozofie. Pri hodnotení jednotlivých smerov je užitočné porovnávať ju aj s novšími dejinami filozofie. Tento dobový rozmer neznižuje zaujímavosť portrétov, ale pomáha zaradiť autorov výklad do súvislostí.

Dalimír Hajko (* 5. júla 1944, Mýtna) je slovenský filozof, literárny kritik, esejista a vysokoškolský pedagóg. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval filozofiu a slovenčinu. Pôsobil v Ústave filozofie a sociológie SAV a neskôr v Ústave slovenskej literatúry SAV. Práve spojenie týchto dvoch oblastí je pre jeho tvorbu charakteristické: skúma filozofické otázky v literatúre a filozofiu približuje aj prostredníctvom esejistického písania. K jeho ďalším dielam patria Rozpätia dňa, Niekoľko inšpirácií, Sondy, Existencia v literatúre a Filozofické návraty a vízie. Za svoju širšiu tvorbu získal Cenu Egona Erwina Kischa a Svetovú cenu za humanizmus za rok 2022, ktorú udeľuje Ohridská akadémia humanizmu.

Dušan Leščinský sa venoval knižnej grafike; jeho meno nachádzame aj pri obálkach ďalších slovenských publikácií, napríklad básnickej knihy Opojenie Jany Kantorovej. Pri Tvorcoch veľkých myšlienok ho knižničný záznam eviduje ako autora knižného dizajnu.

Kniha vzbudila pozornosť aj v odbornom prostredí. Emília Kollárová jej venovala recenziu nazvanú Príspevok k zvýšeniu filozofickej kultúry, uverejnenú v časopise Filozofia v roku 1989. Zaujímavé je tiež Hajkovo prepojenie filozofie s beletriou: neskôr pripravil na vydanie slovenský súbor Camusových diel Mýtus o Sizyfovi, Pád a Caligula. Zaradenie Dostojevského medzi „tvorcov veľkých myšlienok“ tak zapadá do jeho dlhodobého záujmu o filozofické otázky obsiahnuté v literárnych príbehoch.
-aicha-

Populárno-náučná a historicko-filozofická kniha esejí „Tvorcovia veľkých myšlienok“ od popredného slovenského filozofa, kulturológa a literárneho kritika prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc. (nar. 1944) vyšla v roku 1988 v bratislavskom vydavateľstve Smena. Publikácia bola vydaná ako 1. vydanie v edícii Aurora, a vyšla v pevnej väzbe s ilustrovaným papierovým prebalom v náklade 3 000 výtlačkov. Dielo predstavuje jeden z najvýznamnejších a najprístupnejších domácich príspevkov k popularizácii dejín filozofického myslenia z konca osemdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku.
Kniha je koncipovaná ako ucelený a pútavo napísaný súbor portrétnych esejí a životopisných štúdií, ktoré mapujú osudy a myšlienkový odkaz najvýznamnejších predstaviteľov svetovej a európskej filozofie od antických čias až po novovek. Profesor Hajko k spracovaniu náročnej témy nepristupoval ako k suchej, encyklopedickej učebnici, ale zvolil esejistický štýl, v ktorom prepája odborný teologicko-filozofický výklad s biografickými detailmi a dobovým spoločenským kontextom, v ktorom jednotliví myslitelia žili a tvorili. Hlavným zámerom diela bolo ukázať, ako sa rodili prelomové myšlienky, ktoré zásadne formovali ľudskú civilizáciu, kultúru a pohľad človeka na svet, vesmír, morálku a spoločnosť. Obsah monografie sleduje historickú líniu vývoja filozofie, pričom autor detailne rozoberá kľúčové medzníky a postavy. Pozornosť venuje antickým základom, cez stredoveké nábožensko-filozofické hľadanie pravdy, renesančný humanizmus, až po racionalizmus, empirizmus a osvietenské prúdy, ktoré položili základy moderného vnímania ľudských práv, vedy a slobody.
Hoci kniha vznikala na sklonku komunistického režimu a musela reflektovať vtedajšie oficiálne metodologické mantinely, vďaka Hajkovej vysokej erudícii a hlbokému kulturologickému rozhľadu priniesla texty s vysokou literárnou a faktografickou hodnotou, ktoré nepodľahli lacnému schematizmu. Kniha slúžila pre širokú verejnosť, študentov stredných a vysokých škôl ako skvelý úvod do hlbšieho štúdia filozofických smerov.
-aige-