Vyhľadať

ŽIVOTY, NÁZORY A VÝROKY PROSLULÝCH FILOSOFŮ

Βίοι καὶ γνῶμαι τῶν ἐν φιλοσοφίᾳ εὐδοκιμησάντων

Díogenés Laertios

Vydalo: Československá akademie věd - ČSAV , Praha, 1964

Stav:  dobrý

Prebal:  bez prebalu

Jazyk:  čeština

Preklad:  Antonín Kolář

Autor obálky:  Josef Prchal

Vydanie:  1.

Edícia:  Filosofická knihovna

Výtlačkov:  3000

Strán:  496

ISBN:  21-094-64

22,00 €

Dostupné

Krátky popis:

Spis „O životě a učení slavných filosofů“ (Filosofón bión kai dogmatón synagógé) se skládá z deseti knih, věnovaných jednotlivým řeckým myslitelům a jejich skupinám. Diogenes řadí řecké filosofy do dvou škol, iónské a italské, kritéria tohoto rozlišení jsou však nejasná. Prvních devět knih tvoří sbírky anekdot a vyprávění o jejich životech i citátů a názorů, patrně z druhé a třetí ruky. Diogenes s nimi nepolemizuje, nýbrž jen reprodukuje, co mu přišlo pod ruku, a z jeho spisu se nezdá, že by byl měl prameny příliš spolehlivé. Přesto je to největší zachovaná sbírka životopisných údajů a citátů, zejména pro předsokratovskou filosofii, a má tedy nesmírný význam.

Od zbytku díla se liší poslední, desátá kniha, která obsahuje tři autentické listy Epikurovy a jeho Testament; je to tedy vynikající pramen k tomuto mysliteli. V poslední době se zájem badatelů obrací k Diogenovi také jako ke zdroji poznatků o antické logice. Ukazuje se totiž, že výroková logika nezačíná až u stoiků, kteří se naopak opírali o starší autory, jako byl Diodóros Chronos nebo Filón z Megary, citované právě u Diogena; Diodóros uvažoval i o axiomech, o materiální implikaci a o mylných závěrech. Jinak je nápadné, že v Diogenově sbírce zcela chybí střední platónismus.
-d-

Rozsiahly antický súbor životopisov, filozofických názorov, výrokov a anekdot približuje gréckych mysliteľov od najstarších mudrcov po helenistické školy. V desiatich knihách sa stretávajú osobnosti ako Thalés, Sókratés, Platón, Aristotelés, Pytagoras, Díogenés zo Sinópy či Epikuros. Výklady učenia dopĺňajú príbehy zo súkromného života, pohotové odpovede, zoznamy spisov a správy o vzťahoch medzi učiteľmi a žiakmi. Filozofi tu vystupujú aj ako ľudia s osobitými povahami, slabosťami a zmyslom pre humor. Hodnota diela spočíva najmä v uchovaní materiálu zo starších, dnes stratených prameňov. Mimoriadne významná je desiata kniha venovaná Epikurovi, ktorá zachovala jeho listy a základné články učenia. Jednotlivé správy majú rozdielnu historickú spoľahlivosť: autor často zaznamenáva viacero tradovaných verzií vedľa seba. Kniha preto ponúka zároveň pramenné čítanie k dejinám filozofie aj pestrý obraz toho, ako si antika pamätala svojich mysliteľov.

Díogenés Laertios bol grécky píšuci životopisec a zostavovateľ správ o filozofoch, ktorý pravdepodobne pôsobil v prvej polovici 3. storočia nášho letopočtu. O jeho vlastnom živote sa zachovalo veľmi málo spoľahlivých údajov. Preslávil ho predovšetkým tento súbor, jeden z najdôležitejších zachovaných prameňov k životu a učeniu antických filozofov. Od kynického filozofa Díogena zo Sinópy, ktorého životopis sám spracoval, ho delí niekoľko storočí.

Antonín Kolář (1884 – 1963) bol český klasický filológ, prekladateľ a profesor Univerzity Komenského v Bratislave. Patril k zakladateľským osobnostiam klasickej filológie na Slovensku. Dielo preložil z gréčtiny a doplnil úvodom, poznámkami a zoznamom mien. Vydanie vyšlo po jeho smrti; k tlači ho pripravil Dušan Machovec a predslov napísal Ludvík Svoboda.

Práve v tomto diele nájdeme viacero príbehov, ktoré dodnes formujú populárnu predstavu filozofa. Díogenés Laertios napríklad zaznamenáva, ako jeho menovec zo Sinópy chodil za bieleho dňa so zapálenou lampou a vyhlasoval, že hľadá človeka. Zachováva tiež výrok, v ktorom sa tento mysliteľ označil za „občana sveta“ – jeden zo známych antických dokladov kozmopolitného postoja. Takéto stručné príbehy sprostredkúvajú filozofiu prostredníctvom konkrétneho gesta či vtipnej odpovede. Zberateľský aj odborný význam českého vydania spočíva v spojení úplného prekladu s vysvetľujúcim aparátom. Vyšlo vo Filosofickej knihovne a zostáva užitočné pri čítaní antických autorov, ktorých vlastné spisy sa zachovali iba čiastočne alebo vôbec. Osobitne cenné sú preto aj zdanlivo suché zoznamy diel a údaje o filozofických školách: uchovávajú stopy rozsiahlej stratenej literatúry.
-aicha-

Sledujte nás na Facebooku