ČADCA A OKOLIE

Krátky popis:

Kysuce, Orava a iné oblasti Slovenska vzbudzovali v podvedomí našej verejnosti predstavu biedy a zaostalosti. Pohraničné, okrajové územia horného Uhorska naozaj nestáli v pozornosti ani jedného panovníka. Neboli tu nerastné suroviny, ktoré by vyvolali ich záujem, a ani vhodné prírodné podmienky na efektívnejšie poľnohospodárstvo. Lesy, vrchy a málo úrodná pôda sa začali využívať len vďaka valašskej kolonizácii od 16. storočia, Mala ekonomická aktivita územia podmienila aj ostatné politicko-spoločenské prejavy života ľudu. Preto Kysuce a ich prirodzené centrum - Čadca - stáli bokom od významnejších politických a kultúrnych udalostí. Len koncom 19. storočia, keď sa podnikateľský priestor novonastupujúcej buržoázie zmenšoval, a najmä keď sa postavila Košicko-bohumínska železnica, začalo sa o Kysuce zaujímať niekoľko podnikateľov, ktorí využívali ich lesné bohatstvo a lacnú pracovnú silu.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska však znovu prišla ekonomická depresia - osvedčené obchodné vzťahy sa porušili a mladá národná buržoázia tieto ťažkosti nevedela prekonať. Niekoľko málo priemyselných podnikov zastavilo výrobu, a tak sa z Kysúc stala zásobáreň vysťahovalcov a sezónnych robotníkov. Skutočne radikálne a pozitívne zmeny Čadce a celých Kysúc sa začali len po roku 1945, aj keď sa dedičstvo minulosti v hospodárskej i kultúrnej sfére odstraňovalo len veľmi pomaly a postupne. Desaťročia poctivého úsilia pracovitých Kysučanov však nevyli nazmar. Dokazuje to súčasný obraz ich okresného mesta a jeho okolia. Z Čadce, pôvodne poľnohospodárskeho mestečka, sa stalo moderné socialistické mesto s významným priemyslom, dobre vybudovaným školstvom, kultúrno-osvetovými a obchodno-službovými zariadeniami. Čadca stále mení svoju tvár, zásadne sa mení jej intravilán, ale aj materiálne a kultúrne podmienky jej obyvateľov. Doteraz neprávom zanedbávaná a zabúdaná oblasť odkrýva svoje budúce možnosti v priemysle, kultúre, doprave aj ako priestor pre rekreáciu a turistiku.
*-*