KRVAVÝ SÚD

Krátky popis:

KRVAVÝ SÚD je kniha, ktorá prináša ucelený pohľad na významné obdobie uhorských a slovenských dejín. Obdobie, ktoré bolo poznačené rekatolizáciou, odbojom uhorskej šľachty, povstaniami kurucov a ktoré tragicky vrcholí krvavým súdom v Prešove.
Je to dielo o ľudskej statočnosti, viere i oddanosti, ale aj o zlobe a zbabelosti.
Je štúdiou totalitnej moci, jej nástrojov, metód a techník. Aj z tohto dôvodu sa o týchto udalostiach mlčalo.
Je knihou, ktorú si prečíta každý demokraticky zmýšľajúci človek.
*-*

Bibliografické údaje: Peter Kónya: Krvavý súd. Prešov: E.V.I. – Expertízny a vzdelávací inštitút, 1991. Prvé vydanie, 135 strán, brožovaná väzba, slovenský jazyk. ISBN 80-85552-00-0.

Historická publikácia približuje jednu z najtragickejších udalostí v dejinách Prešova – krvavý súd z roku 1687, známy aj pod pomenovaním Prešovské jatky. Kónya vychádza z archívnych a publikovaných materiálov a sleduje príčiny, priebeh i dôsledky represálií. Čitateľovi vysvetľuje okolnosti, za ktorých sa mesto stalo dejiskom vyšetrovania, mučenia a popráv, a zasadzuje ich do širšieho obrazu uhorských dejín. Historické pozadie tvorí zápas habsburskej panovníckej moci s uhorskými stavmi, protihabsburské povstania a náboženské napätie spojené s rekatolizáciou. Mimoriadny tribunál vedený cisárskym generálom Antoniom Caraffom zasiahol predovšetkým prostredie hornouhorských miest a ľudí spätých s odporom proti cisárskej politike. Jeho obeťami sa stali mešťania a šľachtici z Prešova aj ďalších miest a oblastí Uhorska. Udalosť tak presiahla miestne dejiny a patrí do širšieho príbehu upevňovania habsburskej moci na konci 17. storočia. Od 5. marca do 12. septembra 1687 bolo popravených 24 ľudí. Práve spojenie politického obvinenia, krutých výsluchov a verejného trestania vysvetľuje, prečo sa udalosť tak hlboko zapísala do pamäti mesta. Kniha môže osloviť záujemcov o dejiny Prešova a Šariša, protihabsburské povstania aj vzťah politickej moci a náboženstva v ranom novoveku.

Peter Kónya je slovenský historik a vysokoškolský pedagóg, ktorého odborná dráha je úzko spojená s Prešovom. Vyštudoval dejepis a ruský jazyk s literatúrou na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a od roku 1990 na nej pôsobil. Profesorský titul získal v roku 2003. Dlhodobo skúma protihabsburské povstania, reformáciu, rekatolizáciu a dejiny hornouhorských slobodných kráľovských miest. Krvavý súd patrí k jeho raným knižným prácam a tematicky zapadá do výskumu, ktorému sa venoval aj v nasledujúcich desaťročiach. Medzi jeho ďalšie odborné záujmy patria dejiny prešovského evanjelického kolégia a miest i obcí východného Slovenska. Je tiež zostavovateľom a spoluautorom vysokoškolskej učebnice Dejiny Uhorska (1000 – 1918).

Obete krvavého súdu pripomína pamätník na nároží prešovského evanjelického kolégia, odhalený v roku 1908. Vznikol zo zbierky iniciovanej profesorským zborom kolégia a jeho autorom je sochár Béla Markupp. Ústredná postava predstavuje odsúdeného zemana, za ktorým stojí kat s mečom. Zaujímavým detailom je, že ľudia si postavu odsúdenca niekedy mylne vysvetľujú ako samotného generála Caraffu. Pri tomto pamätníku sa 2. júla 1995 počas návštevy Prešova modlil pápež Ján Pavol II. Ďalšia hmotná pripomienka udalostí sa nachádza v neďalekom evanjelickom Chráme Svätej Trojice: v jeho krypte sú uložené ostatky pripisované štyrom popraveným, objavené pri oprave kostola vo Svinej v roku 1930. Historickú pamäť pomáhalo uchovať aj rozprávanie pedagóga Jána Rezíka, známe pod názvom Prešovská verejná poprava, čiže Prešovské jatky 1687. Udalosti majú aj hudobnú pripomienku. Prešovská mládežnícka kapela Ratolesť v roku 1987 zhudobnila text Emila Boleslava Lukáča pod názvom Arkýr. Pieseň zaznela aj pri spomienkovom podujatí k 330. výročiu popráv v roku 2017.
-aicha-