Nedostupné
Krátky popis:
Trianon a Košice, obrazne povedané, tvoria historický rámec, v ktorom autor sleduje a objasňuje otázku maďarskej národnosti v Československu. Stvrťstoročné obdobie, ktoré autor zachycuje, je nesmierne zložité a plné protikladov politických, sociálnych, národnostných a náboženských, odrážajúcich sa tak vo vnútri Československa, ako aj v ostatnom svete. Je to obdobie versailleského mieru, ale aj jeho krachu, nástupu. besnenia fašizmu a druhej svetovej vojny. Je to však súčasne obdobie vzniku a existencie prvého socialistického štátu, prvej socialistickej veľmoci Sovietskeho zväzu, jeho mierovej politiky a rozhodnéha boja proti fašizmu pred i počas druhej svetovej vojny. Tieto a viaceré ďalšie náväzné faktory, ako ukazuje autor, ovplyvňovala a determinovalo tak postavenie maďarskej menšiny, ako aj riešenie maďarskej otázky v Československu.
Autor rozčleňuje skúmanú problematiku maďarskej národnosti na dve časti. V prvej, ktorá v podstate zahrňuje obdobie existencie predmníchovskej ČSR, teda medzivojnové obdobie, venuje autor najväčšiu pozornosť otázke postavenia maďarskej národnosti z hľadiska československej vnútornej politiky. Ukazuje, že kombinácia národného a historického principu pri utváraní československého štátu a jeho hraníc spolu so snahou vybudovať národný štát fiktívneho jednotného československého národa boli jednou zo základných príčin problémov spojených aj s riešením postavenia maďarskej menšiny. Okrem týchto otázok si autor všíma aj problémy súvisiace s riešením maďarského školstva a kultúry a s celkovým ekonomickým, sociálnym a politickým postavenim maďarského obyvateľstva.
Ale neboli to len otázky vnútorného československého vývoja, ktorým venoval pozornosť autor v tejto časti práce, lebo menšinový problém nevidí len ako problém Československa, ale začleňuje ho do širších medzinárodných súvislosti. Preto sa pomerne podrobne dotýka
garančných zmlúv, tak ako ich presadili dohodové mocnosti, aj záväzkov, ktoré československá vláda v otázke menšín vzala na seba v saintgermainskej zmluve. Sledovanie vývinu maďarskej otázky v ČSR vo vzájomnom vzťahu pôsobenia vonkajších a vnútorných faktorov vývoja umožňuje tak autorovi podať obraz úlohy a vývoja maďarskej otázky v ČSR v celej jej zložitosti.
V druhej časti sa autor venuje vojnovému obdobiu, a to jednak situácii na okupovanom území a jednak problému závažnejšiemu: formovaniu československého programu v zahraničnom odboji, v ktorom sa fixuje aj povojnové postavenie Maďarov na Slovensku tak, ako bolo formulované v Košickom vládnom programe. Pokiaľ ide o jednotlivé kapitoly druhej časti, mohli by sme uviesť viaceré podnetné myšlienky a autorove postrehy, ktoré objasňujú rôzne súvislostí otázky menšín, samozrejme a predovšetkým madorskej menšiny.
Preto možno záverom povedať, že práca Juraja Purgata je uspešným príspevkom k objasneniu problematiky národnostných menšín v predmníchovskom Československu aj pokusov o jej programové riešenie za druhej svetovej vojny, a to tak zo strany oboch zahraničných centier československého odboja, ako aj zo strany Slovenskej národnej rady. V tomto sme re je práca prínosná a zapĺňa medzeru, ktorá dosiaľ existovala v štúdiu národnostnej problematiky Československa. Súčasne treba oceniť, že autor sa neuchyľuje k zjednodušovaniu, ale naopak, jednotlivé parciálne otázky nastoľuje v celej ich protirečivosti, naznačuje zložitosť ich objasňovania a riešenia. A pretože výklad je pútavý, fakty a hodnotenia v stavbe práce splývajú do organického celku rešpektujúceho aj princíp chronológie aj vecnosť sledovaného problému. Veríme, že si práca nájde cestu nielen k vedeckým pracovníkom, ale aj k propagandistom a všetkým, čo sa zaoberajú touto otázkou,
*-*
