Nedostupné
Krátky popis:
Dvořákove Odkryté dejiny, ktorých prvý zväzok s podtitulom Dávnoveké Slovensko vyšiel minulý rok, sa stretli s veľkým ohlasom širokého okruhu čitateľov.
Literárny vedec Ivan Kusý vo svojej recenzii História takmer neznáma (Nové slovo, 27. novembra 1975), okrem iného napisal:
"Dvořák sa typovo odlišuje od zakladateľa slovenskej (archeologickej) literatúry faktu, od Zamarovského. Ak knihy Zamarovského sú najmä príbehmi - klenutými od poviedok až skoro k románovému celku objavovateľov a objavené sa popularizuje klasickým spôsobom, tak Dvořák vytvára príbehy z objaveného a objavovatelia majú iba funkciu vedeckého prameňa.
Po zásluhe sa nielen u nás, ale aj vo svete vyzdvihuje už rozsiahle dielo Vojtecha Zamarovského. Pozitívne sa hodnotí, ako pútavo oboznamuje s najstaršími dejinami ľudstva, ako učí vážiť si jeho tvorivé schopnosti práce a rozumu. Je to výchova k vedeckému svetonázoru nie zovšeobecňujúcou popularizáciou, ale konkrétnou rekonštrukciou života minulosti a príbehmi poznávania, Zamarovského a Dvořáka spája záujem o archeológiu, dôkladné poznanie jej problematiky, hoci ani jeden z nich nie je školením a profesiou archeológ. Ale vari práve toto diletantstvo, ich nešpecializovanosť im dáva rozlet uvádzať veci do širších súvisostí. Zamarovský tak robí pri kultúrach Blízkeho a Stredného východu, pri antike. Dvořák zostal na Slovensku a v tom je aj zvláštny ideovo-spoločenský význam jeho diela. Hoci to vyzerá paradoxne, Dvořákovo siahnutie po dávnovekom Slovensku je činom socialistického vlastenectva."
Popularizácia vedeckých poznatkov je taká stará ako sama veda. Každá doba mala však pre ňu príznačné a stavu vedeckého výskumu zodpovedajúce formy popularizácie. Pre druhú polovicu 20. storočia s prudkým rozvojom vedy a techniky je príznačná tzv. literatúra faktu. Na rozdiel od niekdajšej osvetárskej literatúry jej cieľom nie je iba poučenie, ale predovšetkým vystopovanie tých stránok intelektuálneho dobrodružstva, ktoré všeobecne nazývame vedeckým výskumnom. Nemôžeme sa preto diviť, že medzi poprednými autormi tejto literatúry boli aj také význačné osobnosti ako Einstein, Infeld a ďalší. Nevyhnutná deľba práce si však aj na tomto poli vynútila špecializáciu autorov. Našej verejnosti je veľmi dobre známe meno Vojtecha Zamarovské ho a v poslednom čase aj autora tejto publikácie Pavla Dvořáka. Po úspešnej knihe Odkryté dejiny (Dávnoveké Slovensko) dostáva teraz naša čitateľská obec pokračovanie týchto reportáží z histórie Slovenska raného stredoveku nazvané Odkryté dejiny (Staré Slovensko).
Široký zbor konzultantov, s ktorými autor prediskutoval každú kapitolu tohto diela, už aj sám osebe zaručuje odbornú kvalitu práce, osobitne však treba hodnotiť aj epickú formu podania, nevyhýbajúcu sa ani priamym citátom použitých prameňov, prípadne literatúry. To, čo nám autor v knihe predkladá, nie sú dejiny, aspoň nie dejiny v bežnom zmysle slova. Je to viac epos o tom, ako sa tieto dejiny odkrývali, ako historická veda dospela k dnešným poznatkom o tomto donedávna ešte tak málo poznanom úseku slovenskej minulosti. Pred očami čitateľa vyrastá plastický obraz takmer zabudnutých vecných sporov, ktoré dnes pozná vari už len odborne vzdelaný historik, no svojho času hýbali nielen vlastnou historiografiou, ale neraz i politikou. A zaiste aj to je zásluhou autora, že tak markantne odhalil vzťahy medzi vedeckým bádaním a ideológiou doby. A práve preto má táto kniha čo povedať aj dnešnému človekovi.
Z lektorského posudku člena korešpondenta SAV Jána Dekana, DrSc.
*-*
Publikácia obsahujúca reportáže týkajúce sa histórie Slovenska raného stredoveku - od vzniku Veľkomoravskej ríše až do 13. storočia. Cieľom autora bolo širšie osvetliť dejinný proces slovenského teritória a ľudu, ktorý sa boril za vyššie politicko-ekonomické ciele a ideály. Oboznamuje čitateľa s novými poznatkami histórie, dejín umenia a archeológie. Na základe najnovších vedeckých poznatkov autor priam majstrovsky zasväcuje čitateľa do tajov minulosti, pritom rešpektuje fakty vedy a zásady literárnej tvorby, v čom spočíva veľkosť i múdrosť diela.
-d-
