SLOVENSKO V STARŠEJ A STREDNEJ DOBE KAMENNEJ

Krátky popis:

Málo nápadný charakter štiepaných kamenných výrobných nástrojov opočloveka, pračloveka a pravekého človeka neupútaval v minulosti zberateľov, ako aj odborníkov, ktorí sa skôr venovali štúdiu hojnejších výraznejších archeologických pamiatok. Ovplyvňovala to aj veľká závislosť štúdia paleolitu od pomocných, v tomto prípade predovšetkým prírodných vied. Takto poznatky o paleolitickom osídlení Slovenska boli donedávna veľmi skromné. Uvedomenie si tejto slabiny pri poznávaní najstaršieho osídlenia Slovenska podnietilo intenzívnejšie štúdium najstaršej epochy vo vývoji ľudstva.
Ukázalo sa, že Slovensko už v paleolite nijako nezaostáva v podstatnom prínose poznatkov k najstarším dejinám našej otčiny. Ba navyše niektoré slovenské náleziská svojím významom poskytujú základný materiál k poznaniu problematiky vývoja najstaršieho ľudstva v strednej Európe. Populárno-vedeckým zhrnutím výsledkov povojnového intenzívnejšieho štúdia tejto problematiky je práca dr. Juraja Bártu, CSc., ktorá je prvým sústavným pokusom o historické spracovanie paleolitu.

Bártova práca nás zoznamuje aj so skromnými antropologickými nálezmi zo Slovenska. Poukázal tú aj na vzájomný vzťah medzi prvotným človekom a naším špeciálnym prírodným prostredím. Štiepané nástroje, vyrábané paleolitickým človekom z odrôd kremeňa, sú zatiaľ najspoľahlivejším kritériom pre posúdenie spôsobu jeho života, jeho hospodárskych potrieb i jeho telesnej a duševnej vyspelosti. Tak vzniklo autorovo jasné definovanie paleolitických kultúr, pri ktorých sa neraz musel vysporiadať aj s doteraz nejestvujúcou odbornou slovenskou terminológiou. V hospodársko-výrobných formách výstižne je charakterizovaný lov vo všetkých fázach paleolitu, ďalej rybolov, zber, výroba ohňa, príprava potravín, výroba nástrojov z kremeňa, dreva i kostí, výmena surovín a odievania. V kritickom historickom slede, vzbudzujúcom názornú dejovú predstavivosť, je aj spracovanie foriem osídlenia, najmä u nás doteraz precenených jaskýň, ktorých význam prevýšili otvorené sídliská. Aj v cudzine často obchádzaná z hmotných prameňov tak ťažko postihnuteľná problematika spoločenských vzťahov najstaršej fázy prvotnopospolnej spoločnosti je v Bártovom podaní novinkou v domácich odborných statiach venovaných paleolitu, pričom priblížil autor aj v archeológii zanedbané nadstavbové javy, upozorniac na možnosť hojnejších nálezov predmetov súvisiacich s prvotným náboženským kultom aj na Slovensku. V závere práce o staršej dobe kamennej autor po prvý raz predložil ucelený pohľad a genézu na najstaršiu fázu pravekého osídlenia Slovenska.

O strednej dobe kamennej, ktorej existencia bola na Slovensku ešte pred desiatimi rokmi neznáma autor po prvý raz v domácom jazyku podáva jej charakteristiku. Oboznamuje nás s prírodným prostredím starého holocénu po ústupe severského zaľadnenia, ďalej s prehľadom kultúr aktuálnych hlavne pre územie strednej Európy, ako aj od predchádzajúcej epochy čiastočne odlišnými hospodársko-výrobnými formami, ktoré zanechali svoj odraz aj na charaktere sídlisk, spoločenských vzťahov i nadstavbových javoch. Tieto sú zvlášť vypukle predkladané, čím historická podstata Bártovej práce poskytuje domácemu čitateľovi doteraz nedostupné údaje. Z toho hľadiska autor po prvý raz predkladá nové poznatky o doteraz neznámom osídlení Slovenska v strednej dobe kamennej.

Za veľký klad Bártovej práce možno považovať to, že bohatstvo pravekých kultúr Slovenska nepredložil izolovane, ale že mu predchádzal sústavný prehľad vývoja európskeho ľudstva, do rámca ktorého slovenské objavy plynule spadajú. Tým získava čitateľ súborný a jasný prehľad o najstarších dejinách ľudstva vôbec s poznaním slovenských nálezov postavených v správnom svetle a mieste v celkovom vývoji európskej vzdelanosti. Publikácia svojím spôsobom podania je nielen súhrnom vedeckého poznania o staršej a strednej dobe kamennej, ale môže byť aj populárnou učebnicou tejto disciplíny, a to na strednom stupni výučby ako prameň všeobecných informácii. na vyššom stupni výučby ako úplný prehľad najstaršej fázy praveku. Autorov spôsob podania je natoľko univerzálny, že odborník nie je touto populárno-vedeckou prácou nijako ukrátený a čitateľ-laik, oboznámený aspoň so základmi najstarších dejín človeka, môže ju rovnako čítať s veľkým pôžitkom. Aktualizovaním dejín pravekého človeka na slovenské pomery razí si táto publikácia prístup do kruhov všetkých záujemcov o najstaršiu históriu Slovenska a nemala by preto chýbať v našich školských i verejných knižniciach.
*-*