Nedostupné
Krátky popis:
O stoliciach nás encyklopédia poučí, že to boli správne jednotky feudálneho uhorského štátu od začiatku 14. storočia do roku 1849, ktoré vznikali ako orgány šľachtickej samosprávy. Na prvý pohľad by sa teda malo zdať, že ide o rýdzo historický jav, ktorý nemá dnešnému človeku čo povedať. Je to však celkom ináč. Hoci si to najmä príslušníci mladších generácií spravidla neuvedomujú, žije ozvena stoličného zriadenia v našom povedomí dodnes. Liptov, Turiec, Orava, Spiš či Šariš, Zemplín, Novohrad či Gemer, tieto bežne používané názvy niektorých častí Slovenska boli pôvodne skrátenými tvarmi mien stolíc rozprestierajúcich sa na ich území. Zachovali sa predovšetkým vďaka tomu, že označovali prirodzené geografické celky, ale zároveň svedčia -podobne ako hojný výskyt rozličných pojmov súvisiacich so stolicami v našej ľudovej piesni, rozprávke, porekadlách a prísloviach o dlhom trvaní a intenzívnom vplyve stoličného zriadenia na život obyvateľov Slovenska v uplynulých stáročiach. A tak si našu pozornosť naozaj zaslúžia Stolice sú témou knihy dr. Juraja Žudela. CSc., vedeckého pracovníka Geografického ústavu SAV. Zaoberá sa nimi zo svojho hľadiska historického geografa, čo však vonkoncom neznamená, že by si nevšímal aj ďalšie stránky tejto problematiky. Historický pojem stolica približuje čitateľovi v mnohých súvislostiach a nanajvýš erudovane.
V úvodnej časti autor vysvetľuje vznik a vývoj stolíc všeobecne a charakterizuje ich inštitúcie a vplyv. Ťažiskom práce je však druhá časť, ktorá podáva historickogeografickú charakteristiku každej z devätnástich stolíc, čo sa celé alebo aspoň sčasti rozprestierali na dnešnom území Slovenska. Túto časť možno pokojne nazvať malou
encyklopédiou stolíc, pretože poskytuje všetky potrebné poznatky o vývoji ich územia, vnútorného členenia a osídlenia, podrobne oboznamuje s hospodárskymi a národnostnými pomermi, a v nevyhnutnej miere aj s kultúrnymi súvislosťami. Text dopĺňajú autorove mapky stolíc, ale aj ukážky staršieho mapového stvárnenia ich územia, erby, rytiny stoličných sídel či hradov a ďalších objektov, takže výsledkom je komplexný a zaujímavý obraz každej stolice. Záverečná časť práce si všíma vplyv stolíc na vývoj administratívneho členenia Slovenska a dovádza oblúk stoličnej problematiky až do kontaktu so súčasnosťou. Hodnotným doplnkom knihy je obsiahly miestny register, ktorý zachytáva premeny názvov miest a obcí Slovenska v historickom vývoji
Vďaka tomu, že autor stmelil doterajšie poznatky o stoliciach a cenné výsledky svojho vedeckého bádania do uceleného, prehľadne a prístupne napísaného celku, poslúži jeho kniha nielen odborným záujemcom a študentom, ale aj všetkým, čo sa chcú poučiť o dejinách svojho najbližšieho okolia. V mnohom ju možno označiť za priekopnícku.
*-*
