NÁREČIE SLOVENSKÉ

Krátky popis:

V súdobých politických, kultúrno-spoločenských, konfesionálnych, literárnych a jazykových pomeroch na naplnenie národných cieľov hľadal Štúr oporu predovšetkým v slovenskom ľude. Videl potrebu prehovoriť k ľudu jeho vlastnou rečou, aby ľud nielen porozumel, ale aj pocítil svoju hodnotu a povzniesol na úroveň, ktorá mu patrí. Z toho pramenilo jeho presvedčenie, že najvhodnejším a najúčinnejším nástrojom na urýchlenie a dovŕšenie stáročia trvajúcich národno-zjednocovacích a národno-obrodzovacích procesov môže poslúžiť predovšetkým jednotný spisovný jazyk. Zdôrazňoval, že k myšlienke, aby vyzdvihol slovenčinu za spisovný jazyk, mu kliesnil cestu A. Bernolák a jeho nasledovníci. Zároveň si však uvedomil, že tomuto jazyku sa nepodarilo splniť hlavný cieľ, kvôli ktorému vznikol – zjednotiť roztrieštené národné sily. Po dôkladných analýzach okolností, prínosov i možných negatívnych následkov v jazykovej otázke tak dospel k presvedčeniu, že najlepším riešením je kodifikácia nového spisovného jazyka. Koncom leta 1844 sa v Liptovskom Svätom Mikuláši na pôde spolku Tatrín stretli vtedajší najvýznamnejší predstavitelia slovenskej inteligencie, ktorí po diskusiách prijali deklaráciu o podobe prijatého spisovného jazyka. Zároveň uložili Ľ. Štúrovi napísať gramatiku novej spisovnej slovenčiny…
-d-

Jedna z najznámejších a najdôležitejších prác Ľudovíta Štúra (1815-1856). Spis Nárečja slovenskou alebo potreba písanja v tomto nárečí z rokov 1843 – 1845, vyšiel v roku 1846, ktorým autor vysvetľuje potrebu kodifikácie novej slovenčiny. Vyznačuje sa rečníckym pátosom a využívaním početných obrazov a prirovnaní, ktoré sú súčasťou romantickej rétoriky.
Vznik spisu je podmienený riešením teoretických i praktických otázok spojených s kodifikáciou nového spisovného jazyka. Štúr v ňom zdôvodňuje opodstatnenosť takéhoto kroku a podáva teóriu jazyka (jeho gramatickú sústavu rozvil v spise Náuka reči slovenskej i v ďalších samostatne publikovaných článkoch, napr. v časopise Tatranka II, 1842).
-a.pressburg-

Jeden z najdôležitejších programových textov Ľudovíta Štúra, v ktorom autor formuluje zásadnú myšlienku – potrebu samostatného slovenského spisovného jazyka. Ide o text, ktorý nevznikol ako suchá jazykovedná štúdia, ale ako silné ideové vyhlásenie smerom k národu, kultúre a identite Slovákov.
Publikácia je doplnená o ukážky z diela Náuka reči slovenskej, kde Štúr systematicky rozpracúva jazykové princípy, a najmä o rozsiahlu štúdiu Henricha Barteka, ktorá celý text zasádza do širšieho vedeckého a historického kontextu. Práve táto kombinácia robí z knihy nielen historický dokument, ale aj interpretovaný a vysvetlený základ slovenskej jazykovej kultúry.
Odporúčame zberateľom slovacík, milovníkom národného obrodenia a všetkým, ktorí chcú pochopiť vznik spisovnej slovenčiny v jej autentickej podobe aj s odborným výkladom.
ZAUJÍMAVOSŤ: Text Nárečie slovenské vznikol ako reakcia na otázku, či má slovenský jazyk vôbec právo existovať ako samostatný spisovný jazyk – Štúr tu neargumentuje len jazykovedne, ale aj politicky a kultúrne, čím položil základy modernej slovenskej identity.
-a.steiner-