JESEŇ V PEKINGU

Krátky popis:

Román Jeseň v Pekingu je o tom, ako uprostred púšte Angel zúfalo miluje Skalku a Skalka je pohltená milovaním s Anetom. Tiež o tom, na koľkých husiach stojí modlitba a ako sa pustovník uprostred púšte nezaobíde bez ružovej černošky. Dozvieme sa, prečo sa neoddá liečiť stoličku a prečo sú archeologickými nálezmi zásadne len črepiny. Naučíme sa tiež, ako sa uprostred púšte stavia železnica aj lietadlo, čo sú to ňavky a čo nie sú glény. Je teda prečo čítať. Uprostred púšte. Vianova kreativita je úzko spojená s jeho vedomím absurdity sveta. Neúprosné zákonitosti sveta ponajprv básnicky eufemizuje a prekonáva odviazanou fantáziou, postupne však svoje postavy konfrontuje s krutou logikou života. Tak sa roztopašné rozprávanie, v ktorom je všetko oslobodzujúco možné, mení na znepokojujúcu grotesku o tom, ako zlyhávajú všetky nádeje na šťastie, či už ich človek vkladá do techniky, vedy, viery alebo iného človeka.

Francúzskeho spisovateľa Borisa Viana (1920 -1959) súčasníci najprv poznali pod menom Vernon Sullivan, ktorým podpisoval svoje podvrhy románových thrillerov. Prvý z nich, Napľujem na vaše hroby (1946), napísal za 10 dní, akoby tým predznamenával osudovú krátkosť, ale aj neobyčajnú intenzitu svojho životného aj tvorivého nasadenia. Permanentne ho komplikovala, a napokon aj skončila, srdcová choroba. Vianova žiadostivosť po živote však našla vyústenie v paralelných exis-tenciách inžiniera, vynálezcu, bohéma, herca, režiséra, šansoniéra, džezového hudobníka, scenáristu, novinára, prozaika, mystifikátora, dramatika, prekladateľa a básnika. Záujmu najmä mladých ľudí sa tešia predovšetkým jeho romány Vercoquin a Planktón (1946), Pena dní (1947), Jeseň v Pekingu (1947), Červená tráva (1950) a Vysrdcovač (1953). Príťažlivými ich robí autorova nespútaná fantázia, zmysel pre hru, paródiu aj provokáciu, ale aj vedomie tragiky sveta.