PRASKANIE KRVI

Krátky popis:

S Jozefom Mokošom sme sa stretali na stránkach Mladej tvorby ako s autorom krehkých erotických impresií. O to prekvapujúcejší je jeho debut širšie koncipovaná básnická skladba o citovom svete dnešného mladého človeka. Už samotný fakt, že autor dokázal svoju prvú knihu kompozične sceliť v jedinú báseň, svedčí o nie každodennom talente.
Jednotiacim motívom je mu túžba po láske, túžba plná erotického vzrušenia vyslovená otvorene a novo, so zmyslom pre mieru. Hľadanie plnosti lásky núti básnika, aby nezabúdal na jej rozvrátenie v poslednej vojne a na jej ohrozenie možnosťou atómovej katastrofy v súčasnosti Tu už jeho spev prestáva byť len erotickým prúdom, začína sa dotýkať najživotnejšej otázky našich dni otázky vojny a mieru, stáva sa spevom lásky k životu a k zemi, spevom viery v človeka. Cez svoju lásku dochádza k poznaniu, že v dnešnej dobe nemožno byť divákom, lebo ide aj o nás, o človeka a jeho lásku vôbec. Oproti drsnosti stavia hlboký a úprimný cit; oproti rozčarovaniu opojenie láskou. Premyslenou kompozíciou, montážou skutočnosti a sna sa mu podarilo v slovenskej poézii najpresvedčivejšie vysloviť citovú skúsenosť najmladšej generácie, ktorá si bez fanfár a zodpovedne hľadá svoje miesto v živote. V hlboko precitenom oslobodzujúcom humanizme je pátos Mokošovej poézie.
Základom jeho tvárneho postupu je asociatívna metóda, dodávajúca básni plynulosť, obrazovú iskrivosť, vtip, až poetickú hravosť. V snahe dodať svojim veršom jemnosť a ľahkosť hľadá možnosti využitia rytmu a rýmu a neváha vyskúšať aj nosnosť niektorých poetistických postupov pre súčasnú poéziu.
Do slovenskej literatúry vstupuje básnik citu, bohatej obrazivosti a kultivovaného výrazu, ktorého verše si určite nájdu miesto vedľa veršov Válkových, Kováčových, Feldekových a Stachových.
*-*