PRAVDIVÉ PŘÍBĚHY

Krátky popis:

Nejslavnější romány klasické světové literatury - Rabelaisův Gargantua a Pantagruel, Swiftovy Gulliverovy cesty i Raspova Dobrodružství barona Prášila - mají jednoho společného prapředka: Lukiánovo neveliké vyprávění o cestě na Měsíc, do podmořských hlubin a na ostrovy Blažených - Pravdivé příběhy. V této starověké parodii dobrodružného cestopisu je na malé ploše nakupeno nespočetné množství neuvěřitelných příhod. Bohatý děj zpestřený humorným, ironickým a satirickým podáním udržuje čtenáře v neustálém napětí a překvapení. Strašná vichřice vymrští vyprávěčovu loď na Měsíc a tam se se svými druhy stává svědkem a účastníkem války obyvatel Měsíce s obyvateli Slunce a dostane se dokonce do nepřátelského zajetí. Po další plavbě vesmírem, zpestřené návštěvou ve městě Lamp, přistane loď na hladině, ale vzápětí ji spolkne obrovská velryba. V jejích útrobách sejdou se plavci s jinými trosečníky a zařizují si společně pohodlný život. Vlastním důvtipem se dostanou opět na širé moře, zamrznou na něm v ledu, navštíví ostrovy Blažených, hříšníků a snů, podstoupí boje s loupežníky, piráty, zažijí dobrodružství s mořskými žínkami a nakonec se jim šťastně podaří přistát na pevnině.
*-*

Řecký satirik napsal ve svých Pravdivých příbězích nevšedně působivou a vtipnou parodii dobrodružných románů, jež přímo nebo nepřímo inspirovala četné další práce toho druhu. V pestrém sledu jsou v ní vylíčeny neuvěřitelné a četnými humornými epizodami prokládané, satirickými výpady na lidi i dobu nešetřící příběhy z podivuhodné cesty na Měsíc, do mořských hlubin v tlamě obrovské velryby a na Ostrovy blažených, hříšníků a snů..
-d-

Pravdivé příběhy patria k najpozoruhodnejším dielam antickej prózy. Lúkianos zo Samosaty v nich približne v 2. storočí n. l. vytvoril paródiu na fantastické cestopisy a autorov, ktorí svoje neuveriteľné rozprávania vydávali za skutočnosť. Český preklad Zdeňka Karla Vysokého vyšiel v roku 1963 v Státním nakladatelství krásné literatury a umění v známej edícii Světová četba ako zväzok č. 304.

Rozprávač sa so skupinou druhov vydáva za Heraklove stĺpy do neznámeho oceánu. Od tej chvíle sa zákony reality prakticky rušia. Búrka vynesie ich loď až na Mesiac, kde sa cestovatelia dostanú do vojny medzi obyvateľmi Mesiaca a Slnka. Predmetom konfliktu je kolonizácia Zorničky. Po návrate na more ich pohltí obrovská veľryba, v ktorej útrobách objavia celé spoločenstvá zvláštnych bytostí. Navštívia tiež Ostrov blažených a stretávajú postavy gréckych mýtov a literatúry. Názov Pravdivé příběhy je zámerný vtip. Lúkianos hneď na začiatku upozorňuje čitateľa, že jeho rozprávanie nie je pravdivé a že opisuje veci, ktoré nevidel ani nezažil. Tým sa vysmieva starším autorom fantastických cestopisov a historických rozprávaní, ktorí svoje neuveriteľné tvrdenia prezentovali ako fakty. Medzi terče paródie patria Homér, Ktésias a ďalší antickí autori fantastických geografických a historických správ. Výsledkom je text, ktorý možno čítať súčasne ako dobrodružnú fantastiku, literárnu paródiu aj kritiku ľudskej dôverčivosti.

Lúkianos zo Samosaty sa narodil približne okolo roku 120 n. l. v Samosate na Eufrate, na území dnešného Turecka, a zomrel pravdepodobne po roku 180. Pochádzal zo sýrskeho prostredia, ale písal po grécky a stal sa jedným z najvýraznejších predstaviteľov druhej sofistiky. Pôsobil ako rečník a neskôr sa preslávil predovšetkým satirickými dialógmi a prózami. Vo svojich dielach si robil terč z filozofov, náboženskej poverčivosti, literárnych póz, bohatých vrstiev, samozvaných učencov a ľudskej márnivosti. Jeho humor je často veľmi moderný – namiesto moralizovania používa iróniu, absurdnosť a predstieranú vážnosť. Jeho dielo malo výraznú európsku recepciu. Lúkiánove texty sa intenzívne prekladali už v renesancii; medzi prekladateľmi boli aj Erasmus Rotterdamský a Thomas More. Jeho satirické dialógy neskôr oslovovali renesančných humanistov aj osvietenských racionalistov.

Pravdivé příběhy sa často označujú za jedného z najstarších predchodcov science fiction – a niekedy dokonca za „prvú science fiction“ v dejinách literatúry. Dôvody sú pozoruhodné. Lúkianos už približne pred 1 800 rokmi opisuje cestu na Mesiac, mimozemské civilizácie, vojnu medzi Mesiacom a Slnkom a boj o kolonizáciu iného nebeského telesa. Moderná literárna veda preto opakovane diskutuje, či možno dielo zaradiť k najstarším predchodcom sci-fi. Presnejšie však je hovoriť o predchodcovi science fiction, nie bez výhrady o prvom sci-fi románe. Lúkianos totiž nechcel vytvárať vedecko-fantastickú literatúru v modernom zmysle. Jeho primárnym zámerom bola satira a paródia. Aj odborná literatúra sa preto v otázke označenia „prvá science fiction“ rozchádza. Čitateľ dostáva antický text s témami, ktoré dnes spájame s kozmickou science fiction. Veľmi moderný je už spôsob, akým Lúkianos pracuje s čitateľom. Namiesto toho, aby sa pokúšal fantastickému príbehu dodať dôveryhodnosť, otvorene vyhlási, že si všetko vymyslel – a práve tým paroduje autorov, ktorí svoje výmysly vydávali za pravdu. Vesmírna vojna medzi Mesiacom a Slnkom nie je iba náhodnou epizódou. Ide o spor o kolonizáciu Zorničky, takže príbeh obsahuje dokonca motív medziplanetárneho kolonializmu dávno pred vznikom modernej fantastiky. V útrobách veľryby zase Lúkianos vytvoril samostatný fantastický svet obývaný rôznymi bytosťami. Tento motív neskôr poznáme z množstva dobrodružných a fantastických príbehov. Staršia Britannica spájala Pravdivé příběhy s tradíciou neskorších fantastických ciest, medzi ktoré patria Rabelais, Cyrano de Bergerac či Swiftove Gulliverove cesty. Priama línia vplyvu nie je vo všetkých prípadoch jednoducho dokázateľná, no podobnosť satirického „cestovania do nemožných krajín“ je výrazná. Zaujímavé je aj pokračovanie českého vydávania Lúkiana. V roku 1983 vyšiel v Odeone oveľa rozsiahlejší výber Pravdivé výmysly s ilustráciami Adolfa Borna; medzi prekladateľmi bol opäť Zdeněk K. Vysoký.

Zdeněk Karel Vysoký (1903 – 1979) bol český klasický filológ a vysokoškolský pedagóg. Narodil sa 11. apríla 1903 v Prahe a zomrel tam 4. októbra 1979. Venoval sa gréckej a latinskej literatúre a prekladal antických autorov.
Pri Pravdivých příbězích nebol iba prekladateľom. Z gréčtiny text preložil, napísal k nemu úvodnú štúdiu a pripravil poznámkový aparát. Odborná bibliografia Jednoty klasických filologů toto vydanie eviduje práve ako jeho preklad a komentované vydanie. Jeho úvod sa venuje aj Lúkiánovej utopickej satire, jej literárnym predchodcom a neskorším pokračovateľom, takže české vydanie nie je iba prekladom samotnej prózy, ale aj malým odborným uvedením do Lúkiánovho sveta.

Zberateľsky nejde o drahú knihu, ale obsahovo je mimoriadne atraktívna – najmä vďaka spojeniu antickej satiry, cesty na Mesiac, mimozemšťanov a medziplanetárnej vojny.
-ai-