VO SVETE OBROVSKÝCH TRÁV

Krátky popis:

Bola neskorá noc...
Vyšiel som z domu a diho som stål na známych schodíkoch.
Cítil som, že si musím spomenúť na čosi dôležité, na čosi strašne dôležité... Ale na čo?
Cestu do hotela som poznal dobre. Ale teraz sa mi všetko naokolo zdalo neznáme a ja som sa dlho obzeral a rozmýšľal, než som si ujasnil, kam mám ísť.
Spravil som krok, dva, zastal som.
Tlmený šum lístia, prevísajúceho cez plot na ulicu ma vydesil. Čo je to? Mal som zrazu pocit, že som vo svete obrovských tráv. Musím kohosi nájsť, zachrániť sa. Rýchle! Zmocnil sa ma strach a nepokoj...
Potom som sa spamätal a šiel som ďalej. Nad hlavou som mal nebo, hlboké, hviezdnané nebo. Pokojná noc v maličkom mestečku. Aké ticho! Pre čosi sa mi však zdalo, že ticho rušia akési čudné zvuky, šelesty, šramot a cvengot. Ani tu, v Čensku ma neopúšťal pocit blízkeho nebezpečenstva, napätosti a ostražitosti. Zastal som a na okamih som sa pritisol k stene, aby som sa stal neviditeľným a zachránil sa pred nešťastím. Spamätal som sa a kráčal som ďalej, no zrazu som sa znova zastavil.
Čo bude s Dumčovom zajtra, keď vyjde na ulicu a celý svet - neobyčajný, nový svet - sa mu predstaví pred oči?
Veď ja som prežil iba celkom krátky čas vo svete obrovských tráv, a predsa si nemôžem zvyknúť na tiché mestečko. A vôbec ťažko chápem, že tu za oknami spia ľudia pokojným, hlbokým spánkom. Všetko sa mi zdá byť akýmsi inakším.
Co bude s Dumčovom?...
Šiel som do hotela a naokolo bolo také ticho a tak pokojne svietili hviezdy! Kdesi celkom blízko bezstarostne zaspieval kohút a tichučko havkol pes. Nepokojné myšlienky o osude Dumčova sa začali pomaly rozplývať...
Ako sa to všetko prihodilo?
*-*