ZABUDNI NA EVEREST

Krátky popis:

Zaslúžilý majster sportu Jaromír Stejskal (1949) patrí do úzkej československej špičky, ktorá sa od konca sedemdesiatych rokov programovo snaží o preniknutie medzi svetovú elitu vo výškovom horolezectve. Na svojej ceste postupoval úspešne „zdola nahor“ - od pieskovcových skál, Tatier a nižších terénov cez horstvá alpského a pamírskeho typu. Treba však zdôrazniť, že už mimohimalájskymi výsledkami sa zaradil medzi najúspešnejších československých horolezcov v histórii. Nebol horolezeckým zázrakom, ktorý zažiari nakrátko. Nepatrí ani do skupiny vyblednutých hviezd, ktoré sa vytrvalo priživujú na vlastnej minulosti. Jeho cieľavedomosť, vytrvalosť a stabilne vysoká výkonnosť mu umožnili prirodzené, nenásilné prenesenie aktivity aj do Himalájí. Ani tam, pravda, nepodľahol márnivému zbieraniu najvyšších vrcholov, ani vo výškovom horolezectve nezišiel z cesty hľadania športovo najhodnotnejších prístupov. Svedčia o tom nielen prvovýstupy dovtedy neprelezenými vysokými himalájskymi stenami (južná stena Lhoce Šaru, 8 400 m, západná stena Dhaulágirí, 8 167 m), či zimný výstup na Čho Oju (8 201 m), ktorý bol súčasne prvým československým zimným výstupom a prvým československým výstupom alpským štýlom na osemtisícovku, nasvedčuje tomu i pokus o prvý neexpedičný výstup Boningtonovou cestou, jednou z najťažších ciest na Mt. Everest (8 848 m).

Tak, ako je Stejskal nekompromisný a priamy vo svojom zamilovanom športe, tak poctivo, pritom však pútavo a sviežo rozpráva - píše. Vovádza čitateľa do víru dejov, ktoré v minulosti podriemkávali pod clonou pátosu, ktoré zastierala autorsky neúmerná láska k prírode, osobitne k horám, a napokon i geografická a chronologická faktografia. Cez svoje radosti a úspechy, žiale i neúspechy odhaľuje nám súčasné športové výškové horolezectvo v novom svetle.

Vo sviežej Stejskalovej a Vrankovej knihe poznávame horolezectvo nielen súčasné, ale i pravdivé a príťažlivejšie.

Ivan Dieška