ZAKLÁDÁNÍ STAVEB

Krátky popis:

Učebnice je souborovým zpracování tématu o zakládání staveb. Obsahuje nový výklad a popis všech druhů zakládání. Má pět částí : úvod, teoretické základy, plošné zakládání, hlubinné zakládání a speciální metody zakládání. Jednotlivé části pojednávají o navrhování základů , o stavebních jámách svahovaných, roubených, těsněných a jímkových a o jejich odvodňování , o hlubinném zakládání na piloty, velkoprůměrové piloty, podzemní stěny, studně a kesony a o zvláštních způsobech zakládání.Jako je injektování zakládání pod vodou a podchycování. Učebnice je určená především pro stavební fakulty oboru konstrukčního a dopravního, vodohospodářského, pozemního stavitelství a ekonomického.Je zaměřená také na praxi stavebních techniků při realizaci staveb.
-d-

Rozsiahla československá vysokoškolská učebnica venovaná geotechnike a zakladaniu stavieb. Bažant v nej systematicky spracúva teoretické základy, plošné a hĺbkové zakladanie, stavebné jamy, piloty, podzemné steny, kesóny, odvodňovanie aj špeciálne metódy. Vydanie z roku 1981 je tretie, prepracované vydanie a vzniklo v spoločnej produkcii pražského SNTL a bratislavskej Alfy.

Zakládání staveb predstavuje súborné spracovanie problematiky základových konštrukcií a interakcie stavby so základovou pôdou. Kniha je rozdelená do piatich hlavných častí:
Úvod
Teoretické základy
Plošné zakladanie
Hĺbkové zakladanie
Špeciálne metódy zakladania.

Teoretická časť vysvetľuje mechanické vlastnosti zemín a hornín potrebné na návrh základov, únosnosť podložia a základné princípy pôsobenia konštrukcie na základovú pôdu.
Pri plošnom zakladaní sa autor venuje základovým pásom, pätkám, doskám a návrhu plochy základov.
Rozsiahlu časť tvorí problematika stavebných jám – svahovaných, pažených a tesnených –, ich zabezpečenie a odvodňovanie.
Hĺbkové zakladanie zahŕňa piloty, veľkopriemerové piloty, podzemné steny, studne a kesóny. Medzi špeciálne technológie autor zaraďuje napríklad injektovanie, zakladanie pod vodou a podchytávanie existujúcich konštrukcií.

Publikácia bola určená predovšetkým poslucháčom stavebných fakúlt – pre konštrukčné a dopravné staviteľstvo, pozemné stavby, vodohospodárske odbory a ďalšie stavebné špecializácie – zároveň však mala slúžiť aj projektantom a stavebným technikom v praxi.

Zdeněk Bažant (11. jún 1908, Nové Město na Moravě – 26. august 2001, Praha) - Český stavebný inžinier, vysokoškolský profesor a odborník na geomechaniku a zakladanie stavieb. Pôsobil na Stavebnej fakulte Českého vysokého učení technického v Prahe. Profesor zakladania stavieb a špecialista na geomechaniku. Patril ku generácii inžinierov, ktorá pomáhala formovať modernú československú geotechniku v období, keď sa zakladanie stavieb postupne menilo z odboru založeného prevažne na empirickej skúsenosti na disciplínu pevnejšie opretú o mechaniku zemín, výpočty deformácií, únosnosť a geologický prieskum. Okrem učebnice Zakládání staveb napísal rozsiahlejšiu vedeckú monografiu Metody zakládání staveb, ktorej prvé vydanie vyšlo v nakladateľstve Československej akadémie vied už roku 1956. Druhé prepracované vydanie z roku 1973 malo 649 strán a kládlo ešte väčší dôraz na výpočtové postupy.

Zdeněk Bažant z roku 1908 patrí k pozoruhodnej technickej rodine. Jeho otec, tiež Zdeněk Bažant (1879–1954), bol profesorom stavebnej mechaniky, pružnosti a pevnosti a stal sa rektorom ČVUT. Jeho syn Zdeněk P. Bažant, narodený v roku 1937, sa takisto stal stavebným inžinierom. Knižničné autority preto pri mene autora knihy výslovne upozorňujú na tri generácie Zdeňkov Bažantovcov.

Bažantova odborná práca nezostala iba v Československu. V roku 1979 vydalo Elsevier anglickú knihu Methods of Foundation Engineering ako 24. zväzok série Developments in Geotechnical Engineering. Išlo o aktualizovaný a prepracovaný anglický preklad Bažantovej knihy Metody zakládání staveb. Publikácia spracúva teóriu aj prax plošného a hĺbkového zakladania, mechaniku zemín a špeciálne základové technológie. To je pomerne výrazný doklad toho, že Bažantova práca mala význam aj mimo československého odborného prostredia.

Zakládání staveb z roku 1981 sa ešte aj v novších slovenských vysokoškolských materiáloch uvádza medzi literatúrou k spodnej stavbe a zakladaniu. Objavuje sa aj v novších geologických a inžinierskogeologických správach ako klasická odborná referencia.

Dnes však treba odlišovať všeobecné fyzikálne princípy od normových výpočtov. Základná mechanika zemín, význam únosnosti, sadania, podzemnej vody či pilotového zakladania zostávajú platné, ale súčasné návrhy sa riadia novšími normami a Eurokódom 7. Moderné vysokoškolské predmety už používajú novšie príručky viazané na ČSN EN 1997.

Vydanie z roku 1981 nie je jednoduchou dotlačou staršieho textu. Knižničné katalógy ho výslovne označujú ako: 3., přepracované vydání. Ide teda o neskorú, autorom prepracovanú podobu učebnice, ktorá vznikla po desaťročiach jeho pedagogickej a výskumnej práce.

Zaujímavý je aj spoločný československý vydavateľský model. České katalógy často uvádzajú iba SNTL Praha, zatiaľ čo slovenské odborné zdroje citujú publikáciu ako „SNTL/Alfa“.
-ai-