TEÓRIA TVÁRNENIA

Krátky popis:

Neustály pokrok v strojárstve prináša stále nové, presnejšie, výkonnejšie a hospodárnejšie spôsoby výroby polotovarov. K týmto spôsobom patrí predovšetkým tvárnenie, ako najproduktívnejši odbor technológie spracovania kovov a nekovov. Tvárnenie je druh výroby, pri ktorej materiál pôsobením vonkajších síl mení tvar a vlastnosti, pričom deformácia materiálu je trvalá. Využíva sa významná vlastnosť materiálu plasticita, ktorá dovoľuje, aby vplyvom vonkajšej sily materiál prijal požadovaný tvar. Pri výrobe súčiastok tvárnenim nevznikajú preto take veľké straty materiálu, ako napr. pri trieskovom obrábaní.
K podstatným otázkam teórie tvárnenia patria: plasticita, pevnosť, nenávratný proces (plastická deformácia a porušenie), a podmienky ich vzniku, rastu a šírenia. Teória tvárnenia je vedeckým základom technológie tvárnenia a stavia teoretické základy: nenávratného procesu (z hľadiska fyziky, fyzikálnej chémie, mechaniky a termodynamiky), prechodu telesa z elastického do plastického stavu (z hľadiska mechaniky plastickej deformácie a mechaniky kontinua), a overovacích a rozhodovacích inžinierskych výpočtov, zaťažujúcich síl, momentov prác (z hľadiska reálnych a fiktívnych stavov napätosti telies).
Cieľom vysokoškolskej učebnice o teórii tvárnenia je zovšeobecnenie jej vedeckých poznatkov nielen medzi študentmi na strojníckych a im príbuzných fakultách, ale aj medzi inžiniermi a technikmi vo výrobných závodoch
*-*