DEJINY UMENIA 7

Krátky popis:

Siedmy zväzok Pijoanových Dejín umenia približuje čitateľovi európske umenie 17. a začiatku 18. storočia, ktoré svoju osobitosť vyjadrilo v barokovom slohu. Objasňuje vývojový proces a charakteristické črty tohto nanajvýš pôsobivého slohu v architektúre, maliarstve i sochárstve a poukazuje na jeho súvislosti s vtedajším spoločenským dianím (absolutizmus, protireformácia, protiturecké vojny). Sleduje začiatky barokového umenia v Taliansku, v lone renesancie, a jeho ďalší vývoj ako reakciu proti jej základným princípom. Z Talianska sa nový sloh veľmi rýchle rozšíril do ostatných európskych štátov, kde podnietil vznik, alebo aspoň obrodenie národných umeleckých škôl. V desiatich kapitolách venovaných jednotlivým národným školám a ich najvýznamnejším predstaviteľom (s osobitnými kapitolami o Velázquezovi, Caravaggiovi, Rubensovi, Rembrandtovi a Vermeerovi van Delft), dokumentovaných jedinečným výberom farebných reprodukcií, sa čitateľ dôverne oboznámi s osobitými črtami jednotlivých národných škôl i so štýlovou rozmanitosťou baroka. Popri patetickom reprezentačnom umení absolutistických rezidencií a chrámov (Borromini, Bernini, Maderna) sa v Taliansku ujal prúd „realistický" (Caravaggio) najmä v portrétnom umení, v krajinomaľbe, žánrových obrazoch a zátišiach. Hlboko ľudské realistické diela zobrazujúce svet jednoduchých ľudí a vecí vznikali aj v Španielsku, ale najmä v Holandsku, vďaka rastúcej úlohe meštianstva. Vo Francúzsku sa vyvinul monumentálny štýl, v ktorom prevládajú klasické prvky. V kapitole venovanej baroku v Anglicku, strednej Európe a Rusku je stať o Čechách rozšírená v tomto vydaní úmerne významu českého baroka v kontexte vtedajšieho európskeho umenia. Doplnená je aj staťou o barokovom umení na Slovensku. V tomto zväzku je 301 vybraných farebných reprodukcií.