STAROVEKÉ KULTÚRY BLÍZKEHO VÝCHODU

Krátky popis:

Národy, ktoré vytvorili najstaršie známe civilizácie, zanechali po sebe monumentálne architektonické pamiatky a pozoruhodné umelecké diela. V tejto bohato ilustrovanej publikácii predkladáme čitateľovi súhrnný prehľad dejín umenia starého Blízkeho východu, počnúc od neolitického náleziska v Jerichu (7. tisícročie pred n. 1. ) až po obdobie gréckej nadvlády (5. storočie pred n. L). Oblasť starého Blízkeho východu sa rozkladala na rozľahlom území od Egypta až po Perziu. Profesor Garbini rozdelil svoju knihu na tri hlavné časti: Mezopotámia, Okrajové oblasti (napr. Perzia, Anatólia, Fenícia) a Egypt. Prvú časť venoval „krajine medzi dvoma riekami“, Eufratom a Tigrisom. Tu už v 4. tisícročí pred n. 1. založili Sumeri prvé mestské štáty. Autor podal výstižnú analýzu ich chrámovej architektúry, plastiky, pečatí a úžitkového umenia. Po Sumeroch —-od roku 2350 pred n. 1. až po dobytie Babylonu Peržanmi v roku 539 pred n. I. — vládli v Mezopotámii semitské národy: Akkádi, Babylonci, Kasiti, Asýrčania a Novobabylonci. Jedným z najrozšírenejších a najúspešnejších umeleckých žánrov asýrskej Mezopotámie bol naratívny reliéf.

V druhej časti knihy si autor všíma „okrajové oblasti“. Táto oblasť nie je homogénna. Patria do nej krajiny, ako Irán, Anatólia, Sýria, Fenícia, Palestína. V staroveku do nej prenikali zo severu a od mora národy, ktoré tu zakladali početné štátne útvary. Z nich najúspešnejší boli Chetiti, ktorí vytvorili v Anatólii mocné impérium ohrozujúce začas i samotný Egypt. Malé krajiny, ako Sýria a Palestína, museli často odolávať politickým dakom z Egypta a Mezopotámie. Napriek tomu aj tu dosiahlo umelecké úsilie vynikajúcu úroveň: v 3. tisícročí pred n. l. v plastike, v 2. a l. tisícročí pred n. l. v architektúre. Treťou hlavnou oblasťou je Egypt, krajina vysokej kultúry na Níle. Historický vývoj Egypta bol trochu iný ako osudy jeho susedov. Egypt zostal verný svojmu jazyku, umeniu, náboženstvu i politickému zriadeniu takmer tritisíc rokov. Jeho umenie oslavovalo faraónov. Chrámy a hrobky vzbudzujú ešte i dnes zaslúžený obdiv návštevníkov a predstavujú trvalú prítomnosť egyptskej civilizácie.

O autorovi: Profesor Giovanni Garbini sa narodil v roku 1931. Veľa cestoval po Strednom východe a zúčastnil sa na viacerých archeologických expedíciách. Vedecky sa orientuje najmä na štúdium predovýchodných jazykov a starých nápisov. Publikoval medzi iným tieto práce: Il Semitico di Nord-ovest, (Neapol 1960) a Le Origini delia Statuaria Sumerica, (Rím 1962).