LEVY SÚ MOJI PRIATELIA

Krátky popis:

Ako veľmi dôvera zvierat závisí od zjavu učiteľa, skúsil som raz u Hansa Sarrasaniho, ktorý bol na celom svete známy ako vynikajúci cvičiteľ slonov. Hans Sarrasani mal v čase mojej mojej návštevy skupinu slonov, v ktorými pravidelne vystupoval. Jeden večer si zmenil svoj úbor. Slony vpochodovali do arény, keď však zbadali Sarrasoniho v inom obleku, odmietli mu poslušnosť. Hans sa najprv zarazil, potom však niekoľko raz zlostne plesal bičom, ktorý zasiahol najbližšieho slona. Zviera sa rozzúrila a bleskove chytilo cvičiteľa svojim chobotom. Našťastie som sa nachádzal v jeho blízkosti, okamžite som skočil do arény a bezmocného Sarrasaniho som zachránil...

Konečne dal riaditeľ znamenie, že sa môže so skúškou začať. Osvetľovači zapálili svetlá, hudba spustila pochod. Dvanásť levov sa vohnalo do ohrady. Boli práve také srdité ako v predchádzajúci večer. Zúrili a revali, pričom sa na mňa pozerali ako no nejakého votrelca. Všetky boli odhodlané pustiť so do bitky. Plesol som bičom a energicky som zavelil: Miesto! Ani jednu šelmu nenapadlo, aby ma poslúchla. Soliman sa medzitým už priblížil ku mne a chcel ma napadnúť. Keď už bol v nebezpečnej blízkosti, postavil som pred neho stoličku. Rozbil ju úderom mohutnej laby. Podobne aj druhú, tretiu, štvrtú. Manželka mi medzitým rýchlo podala drevený obušok, na ktorom si lev vybil svoju zúrivosť. Aj ďalšie levy, ktoré sa opatrne ku mne blížili, som odzbrojil obuškami...

No guľu, ktorá bola najprv zablokovaná, položil som kúsok mäsa, ktorý lev mohol iba tak dosiahnuť, keď na ňu vyskočil, Vyžadovalo to veľa trpezlivosti a námahy, kým zviera začalo poslúchať. Potom sme guľu nechali kotúľať. Lev bol neistý a balansoval. Pokojnými slovami som ho upokojoval. Zakaždým som ho pochválil. Takto to šlo vždy a o kúsok ďalej, až nakoniec lev spozoroval, že na pohybujúcej sa guli mu nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Keď sme došli s s výcvikom tak ďaleko, že guľa pod nohami leva sa krútila, nacvičili sme záver celého vystúpenia: elegantný skok leva k mojim nohám. Pri predstaveniach sme za tento výkon zožali nadšený potlesk obecenstva.
V tejto skupine levov so nachádzala aj levica Dina. Bola celkom krotká a spoľahlivá a do určitej miery sa jej dalo dôverovať. Vedela presne, kedy nastáva vyvrcholenie nášho vystúpenia, preto sa vždy predtým schovala za stojan, kde čakala, kým ma bude môcť napadnúť. Keď nadišiel stanovený okamih, rozbehla sa oproti mne, vyložila si obe laby no moje plecia a na sotva pozorovateľný pohyb zobrala mi hlavu do papule. V tom okamihu obecenstvo od hrôzy vykríklo. Keď však zistilo, že ide o žart a Dina mi svojím drsným jazykom olizuje hlavu, ľudia od radosti jasali. Potom Dina spustila laby z mojich pliec a ja som so ukláňal. Tým však nebol ešte výstup skončený. Dina ešte raz ku mne priskočila a ja sám ju objal pobozkal. Potom som si nadvihol klobúk, ktorý mi pri skoku Diny spadol z hlavy. Ďakoval som za potlesk, obrátil som sa k východu, odkiaľ ku mne opäť bežala Dina a v papuli prinášala môj bič. Tento výkon spravidla podnietil obecenstvo k ešte väčším ováciám.
*-*