39,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť S mnohými starými i novými modlitbámi a piesňami Na pamiatku 150 ročného jubilea a na duševný úžitok nábožných pútnikov s pomocou viac jej ctiteľov složil Árpád Hidvéghy, farár beliansky. Pre slovenský ľud prispôsobil Fr. Richard Osvald, správca fary teplianskej, censor diecesánsky. S 31 obrazmi a s erbami rodín, ktoré káplnky vystavily. 1751–1901 S dovolením najdôst. ordinariatu ostrihomského. Nákladom Základiny štiavnickej Kalvárie. V B.-Štiavnici tlačou Augusta Joergesa vdovy a syna 1901.
-d-
Plným názvom Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť - je mimoriadne zaujímavá jubilejná publikácia vydaná pri 150. výročí Banskoštiavnickej kalvárie. Nie je iba dejinami významnej barokovej pamiatky: obsahuje aj opis jej jednotlivých objektov, modlitby, piesne, pravidlá pútnického správania, 31 obrazov a erby rodín, ktoré sa podieľali na výstavbe kaplniek. Slovenskú verziu Hidvéghyho práce pre slovenské publikum upravil František Richard Osvald.
Hidvéghy zachytáva vznik Kalvárie od počiatkov v 40. rokoch 18. storočia, jej budovanie, fundácie, jednotlivé kaplnky a kostoly, púte i náboženský život, ktorý sa okolo nej vytvoril. Význam knihy spočíva práve v spojení historického prameňa a praktickej pútnickej príručky. Banskoštiavnická kalvária vznikala v rokoch 1744 – 1751 z iniciatívy jezuitu Františka Pergera. Jej koncepcia je nezvyčajná: nejde iba o tradičných štrnásť zastavení krížovej cesty, ale o rozsiahly barokový komplex spájajúci pašiový príbeh s výjavmi zo života Krista a Panny Márie. Dnes patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne krajinné súbory svojho druhu v strednej Európe. Hidvéghy zachoval aj miestne tradície a ústne podania. K najznámejším patrí príbeh o protestantskom zemepánovi Leopoldovi Andrejovi Fritzovi z Friedenliebu, ktorý mal vrch Scharffenberg pôvodne jezuitovi Pergerovi predať. Keď sa dozvedel, že na ňom chce vybudovať Kalváriu, údajne ho radšej daroval na náboženský účel. Neskoršia literatúra tento príbeh opakovane preberá práve z Hidvéghyho knihy. Veľmi cenná je dobová dokumentačná vrstva knihy. Tridsaťjeden obrazov a erby zakladateľských a donátorských rodín zachytávajú Kalváriu ešte pred rozsiahlymi poškodeniami 20. storočia. Publikácia sa preto stala nielen náboženským, ale aj miestopisným a pamiatkarským prameňom; odborné práce o obnove Kalvárie ju citujú ešte o viac než sto rokov neskôr.
Árpád Sándor Hidvéghy sa narodil v roku 1872. Dobový slovenský tisk ho pri vydaní knihy označuje ako „farára belianskeho“, teda kňaza pôsobiaceho v Banskej Belej. Miestna farská história ho ešte v roku 1905 uvádza ako farára zodpovedného za maľovanie interiéru tamojšieho kostola. Zaujímavý doplnok poskytuje katalóg rakúsko-uhorskej jezuitskej provincie z roku 1909: P. Arpad Hidvéghy sa podľa neho narodil 22. januára 1872 a do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 7. augusta 1907. Štiavnická Kalvária je dnes jeho najznámejším a bibliograficky najvýraznejším dielom. Jeho osobná znalosť regiónu a cirkevného prostredia mu umožnila zachytiť informácie, ktoré by sa inak pravdepodobne stratili.
Na titulnom liste je dôležitá formulácia „Pre slovenský ľud prispôsobil Fr. Richard Osvald“. Osvalda preto nie je celkom presné označovať iba za prekladateľa – na slovenskej podobe textu sa podieľal ako upravovateľ. František Richard Osvald (1845 – 1926) bol katolícky kňaz, spisovateľ, publicista, redaktor a jeden z významných slovenských kultúrnych organizátorov prelomu 19. a 20. storočia. Od roku 1880 pôsobil v Teplej pri Banskej Štiavnici, takže prostredie Kalvárie poznal bezprostredne. Neskôr bol kanonikom a generálnym vikárom v Trnave, pápežským protonotárom a v rokoch 1919 – 1926 predsedom Matice slovenskej. Významná bola jeho vydavateľská práca: podieľal sa na viac než stovke pôvodných, prekladových a zostavených publikácií, pôsobil v Spolku sv. Vojtecha a redakčne zjednocoval slovenský katolícky preklad Svätého písma.
Hidvéghyho práca vyšla pri jubileu v troch jazykových podobách, čo dobre odráža mnohonárodnostný charakter vtedajšej Banskej Štiavnice – Selmecbánye – Schemnitzu. Maďarská verzia A selmeczi kálvária keletkezésének története, mai alakja és ájtatossága je evidovaná už v roku 1900 a má 231 strán. Nemecká verzia Geschichte des Ursprunges des Schemnitzer Kalvarienberges vyšla v roku 1901, má 174 strán a preložil ju P. Wilhelm Groeger. Slovenské vydanie má 196 strán a upravil ho Richard Osvald. Nejde teda jednoducho o tri identické knihy s vymeneným jazykom – jednotlivé verzie sa rozsahom líšia. Dobová reklama z roku 1901 je mimoriadne zaujímavá. Časopis Kresťan oznamoval slovenskú knihu ako 196-stranovú, viazanú v plátne, „s veľmi utešenými obrazmi“ za 60 krajciarov. Zároveň výslovne uvádzal, že celý čistý výnos z predaja bol určený výlučne na Kalváriu. Kúpou knihy teda pôvodný čitateľ priamo finančne podporoval pútnické miesto, o ktorom čítal. Publikácia bola vydaná „nákladom Základiny Štiavnickej Kalvárie“, no fyzickú tlač vykonala významná miestna tlačiareň Augusta Joergesa – presnejšie „August Joerges vdova a syn“.
Zaujímavou časťou sú pravidlá pre pútnikov. Hidvéghy nerieši iba modlitby, ale aj praktickú disciplínu púte: nevhodnosť fajčenia počas cesty, svetskej hudby na zastávkach, tlačenia pri spovednici, púte z požičaných peňazí či odchodu z domu po hádke. Kniha je preto veľmi dobrým prameňom k sociálnym dejinám náboženského života okolo roku 1900. Význam publikácie vzrástol aj neskorším osudom Kalvárie. Po znárodnení v roku 1951 areál chátral, časť výzdoby bola poškodená alebo rozkradnutá. V roku 2007 bola Kalvária zaradená medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta a následná obnova jej vrátila veľkú časť pôvodnej podoby. Historická dokumentácia typu Hidvéghyho knihy je preto dnes podstatne cennejšia než v čase svojho vzniku.
-ai-
