Vyhľadať

ČERVENÉ VÍNO I., II., III.

František Hečko

Vydalo: Matica slovenská, Turčiansky Svätý Martin, 1948

Stav:  dobrý, 3 drobné pečiatky predchádzajúceho majiteľa

Prebal:  prebal ošúchaný

Jazyk:  slovenčina

Ilustrácie:  Martin Benka

Autor obálky:  Martin Benka

Vydanie:  1.

Edícia:  Knižnica Slovenských pohľadov (132-134)

Strán:  787

45,00 €

Dostupné

Krátky popis:

Prvé vydanie, kompletná trojzväzková súprava

Rozsiahly trojdielny generačný román slovenského spisovateľa Františka Hečka, ktorý patrí k najvýznamnejším a najčítanejším dielam slovenskej prózy 20. storočia. Toto prvé vydanie z roku 1948 vyšlo v Matici slovenskej ako zväzky 132 až 134 edície Knižnica Slovenských pohľadov, s obálkami a frontispisom Martina Benku. Na osudoch troch generácií vinohradníckej rodiny Habdžovcov zachytáva spoločenské, hospodárske a politické premeny slovenského vidieka od začiatku 20. storočia až po prvé roky a obdobie prvej Československej republiky. Zberateľsky je mimoriadne cenné najmä tým, že pôvodný text z roku 1948 sa odlišuje od neskoršie upravenej verzie.

Dej sa odohráva predovšetkým vo fiktívnej dedine Vlčindol, ktorej predobrazom je autorov rodný kraj a malokarpatské vinohradnícke prostredie pri úbočiach okolo Suchej nad Parnou. Hečko pre románovú rodinu použil ako vzor vlastnú rodinu, pričom za postavou Mareka Habdžu stojí sám autor. Ústrednými postavami sú Urban a Kristína Habdžovci, ich potomkovia a obyvatelia dediny, ktorých životy ovplyvňujú rodinné konflikty, sociálne rozdiely, tvrdá práca, láska, vojna i túžba po dôstojnejšom živote. Hečko v diele majstrovsky spája rodinnú ságu, obraz dediny, spomienku na detstvo a sociálny román, pričom vytvára plastický obraz slovenského vidieka, v ktorom sa prelína realistické zobrazenie každodenného života s lyrickými opismi prírody, vinohradníckych prác a ľudových zvykov. Osobitnú atmosféru románu dodáva bohatý jazyk s využitím západoslovenských nárečových prvkov. Román je tak zároveň kronikou jednej rodiny, obrazom spoločenského vývoja i literárnou oslavou práce, vytrvalosti a vzťahu človeka k rodnej zemi.

František Hečko (1905 Suchá nad Parnou – 1960 Martin) bol slovenský prozaik, básnik a publicista, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov povojnovej slovenskej literatúry. Narodil sa v Suchej nad Parnou v rodine vinohradníka a prostredie malokarpatského vidieka sa stalo hlavným zdrojom jeho literárnej inšpirácie. Svoju literárnu dráhu začal ako básnik – jeho prvá zbierka Vysťahovalci vyšla v roku 1931 a celkovo vydal tri básnické zbierky. Najväčšie uznanie a slávu mu však priniesol práve prozaický debut, román Červené víno, ktorý pre druhé vydanie prepracoval a v novej verzii vyšiel v ústrety dobovým požiadavkám. Neskôr napísal romány Drevená dedina, ktorú dobová kritika považovala za vzorové dielo „novej“ literatúry, a Svätá tma. Pôsobil aj ako redaktor a v rokoch 1954 – 1956 zastával funkciu predsedu Zväzu slovenských spisovateľov; jeho manželkou bola slovenská spisovateľka Mária Jančová.

Výtvarnú podobu publikácie vytvoril Martin Benka (1888 – 1971), jeden z najvýznamnejších slovenských maliarov 20. storočia a zakladateľská osobnosť moderného slovenského výtvarného umenia, preslávená monumentálnymi krajinomaľbami a zobrazeniami slovenského vidieka, ľudovej kultúry a tradičného života. Pre prvé vydanie Červeného vína vytvoril farebné ilustrácie, frontispis a výtvarné riešenie obálok, ktorých motívy vychádzajú z prostredia vinohradníkov a vidieckych obyvateľov a svojou výraznou farebnosťou i štylizáciou sa dokonale hodili pre tento dedinský román.

Grafickú a typografickú úpravu publikácie pripravil Dušan Šulc. Tieto údaje potvrdzuje aj Slovenské centrum dizajnu, ktoré toto vydanie dokumentuje ako významné dielo slovenskej knižnej grafiky.

Červené víno vznikalo v rokoch 1943 – 1948 a autor pri jeho písaní čerpal z vlastných rodinných skúseností, otcovej rodinnej kroniky a osobných zápiskov. Skutočná rodinná história tvorí priamy základ románu: predobrazom románovej Kristíny bola Hečkova matka a jeho otec, vinár, podľa filmového sprievodcu prišiel o majetok, keď si proti vôli rodičov vzal chudobnú sirotu, načo sa rodina usadila vo Vlčej doline. Za fiktívnou rodinou Habdžovcov tak možno jasne rozpoznať autobiografické prvky, pričom postava Mareka Habdžu nesie viaceré črty samotného autora.
Osobitne zaujímavá je história samotného textu a existencia dvoch verzií záveru románu. Prvé vydanie z konca roku 1948 obsahuje pôvodný text, v ktorom sa Marek a Lucia na záver vracajú z Vlčindola do Zelenej Misy, kde sa usadia na bohatom gazdovstve starého Michala Habdžu. Pre druhé vydanie, ktoré vyšlo v roku 1953 v bratislavskom Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry, však autor román pod vplyvom dobových požiadaviek prepracoval. Až v roku 2013, po 65 rokoch od prvého vydania, vydala Matica slovenská necenzurovanú verziu s Benkovými ilustráciami a doslovom Magdalény Hajnošovej, ktorá sa vrátila k pôvodnému autorskému rukopisu. Prvé vydanie z roku 1948 tak predstavuje mimoriadne cenný dokument pôvodnej knižnej podoby diela.

Dobová kritika bola pri hodnotení diela spočiatku rozpoltená a Červené víno sa v literárnej histórii uvádza ako posledný výhonok kritického realizmu v slovenskej próze; v roku 1949 ho v Slovenských pohľadoch recenzoval aj literárny vedec Ivan Kusý. Román však okamžite získal výnimočný čitateľský úspech, stal sa jedným z najčítanejších slovenských románov svojej doby a bol preložený do viacerých jazykov, napríklad do bulharčiny a nemčiny (Roter Wein, Praha, 1959). Z románu vznikol aj slávny trojdielny televízny seriál Československej televízie Bratislava v réžii Andreja Lettricha s hudbou Zdeňka Lišku, v ktorom hlavné postavy stvárnili Štefan Kvietik, Emília Vášáryová, Vlado Ďurdík, Jozef Kroner či Eva Krížiková.

Trojzväzkové prvé vydanie románu vyšlo v renomovanej edícii Knižnica Slovenských pohľadov, ktorú vydávala Matica slovenská a ktorá bola zameraná na pôvodnú slovenskú literatúru a významné domáce literárne diela. Červené víno je v nej zaradené pod zväzkovými číslami 132, 133 a 134.

Prvé vydanie románu Červené víno z roku 1948 má osobitnú literárnohistorickú hodnotu. V nasledujúcich vydaniach František Hečko pod vplyvom dobových ideologických požiadaviek výrazne upravoval pôvodný text – skracoval náboženské motívy, odstraňoval biblickú symboliku a lyrické pasáže, vynechal intímnu scénu medzi Markom a Luciou a zmenil samotný záver románu. Pôvodná trojzväzková verzia z roku 1948 tak predstavuje autentickú podobu diela pred týmito zásahmi. Ani vydanie z roku 2013, označené ako necenzurované, neobnovilo všetky časti pôvodného textu.

Sledujte nás na Facebooku