SOUMRAK ŘÍMSKÉ ŘÍŠE

Krátky popis:

V době úpadku římského impéria je autor Soumraku římské říše jediným historikem, který se může měřit se spisovateli předchozích údobí latinské literatury. Ammianus Marcellinus žil ve 4. století n. 1. a pocházel z řecké rodiny usazené v syrské Antiochii, kolébce jiného jeho významného současníka — starověkého řečníka Libania. Sloužil jako důstojník v římském vojsku v Orientu a později v Miláně. Tam poznal zblízka život na císařském dvoře, seznámil se s mladým Julianem Apostatou a zúčastnil se jeho vítězného tažení proti Germánům, později pak i nezdařilé císařovy výpravy proti Parthům. Marcellinus je právem pokládán za nejlepšího římského historika po Tacitovi. Ve svém díle vypsal dějiny římské říše od doby, kterou končí dílo Tacitovo. Zachovala se nám z něho nejcennější část, v níž se popisují události, jichž byl autor sám svědkem. Uvádí nás do zákulisí Constantiova dvora, zpravuje nás o urputných bojích o trůn, jehož nápadníci se neštítili sebekrutějších zločinů, o mohutných bitvách, obléhání měst a soukromém životě vládců. Ammianus Marcellinus líčí události a postavy s velkým psychologickým uměním a nad Tacita vyniká značnou objektivností. Byl pohan a s křesťanstvím nijak nesympatizoval, i když uznával, že může být protiváhou nezřízených mravů pozdně římské společnosti. Miluje zeměpisné a přírodovědecké odbočky a nadšeně vykládá o nebeských tělesech, o technických vynálezech, popisuje podrobnosti ze zoologie a botaniky. Přítomné vydání poprvé umožňuje čtenáři poznat dílo, z něhož byly dosud do češtiny přeloženy jen nepatrné výňatky.
*-*

Jedno z najdôležitejších zachovaných historických diel o neskorej Rímskej ríši a zároveň svedectvo človeka, ktorý mnohé opisované udalosti osobne zažil. Ammianus Marcellinus bol vojakom, účastníkom vojenských výprav aj pozorovateľom cisárskeho dvora. České vydanie z roku 1975 bolo prvým uceleným prekladom zachovanej časti jeho diela do češtiny.

Ammianovo rozsiahle historické dielo, tradične nazývané Res gestae, pôvodne pozostávalo z 31 kníh a zachytávalo rímske dejiny od nástupu cisára Nervu roku 96 až po katastrofálnu porážku cisára Valenta pri Hadrianopole roku 378. Prvých trinásť kníh sa stratilo. Zachovalo sa osemnásť kníh, označených XIV – XXXI, ktoré podrobne opisujú roky 353 – 378. Práve táto časť je mimoriadne cenná, pretože Ammianus už nepíše iba o vzdialenej minulosti – opisuje svet, v ktorom sám žil a ktorého udalostí sa neraz osobne zúčastnil. Čitateľ sleduje vládu Constantia II., vzostup a vládu Juliána Apostatu, krátku vládu Joviana, éru Valentiniana I. a Valenta, vojny s Peržanmi a germánskymi kmeňmi, vnútropolitické zápasy, dvorské intrigy, popravy, povstania aj postupne silnejúci tlak Gótov na rímske hranice. Ammianus však nebol iba vojenským kronikárom. Jeho rozprávanie prerušujú rozsiahle zemepisné, etnografické, prírodovedné a spoločenské odbočky. Píše o mestách a provinciách, národoch na hraniciach ríše, obliehacej technike, prírodných javoch aj mravoch rímskej aristokracie. Práve tým poskytuje neobyčajne plastický obraz neskororímskeho sveta. Vrcholom zachovaného diela je bitka pri Hadrianopole z 9. augusta 378, v ktorej Góti porazili východorímske vojsko a zahynul cisár Valens. Ammianovo rozprávanie je jedným z hlavných súdobých prameňov k tejto udalosti a práve ňou sa jeho dejiny končia. Dnes sa obdobie, ktoré opisuje, nevníma iba ako jednoduchý „úpadok Ríma“. Moderná historiografia používa skôr pojem neskorá antika a zdôrazňuje súčasnú krízu, premenu aj vznik nových politických, spoločenských a náboženských štruktúr. Preto je český názov Soumrak římské říše pôsobivý, ale zároveň odráža staršiu predstavu dejín ako postupného úpadku antického sveta.

Ammianus Marcellinus sa narodil približne okolo roku 330, pravdepodobne v Antiochii v Sýrii, v kultúrne grécky hovoriacom prostredí. Presný dátum jeho narodenia ani smrti nepoznáme; zomrel pravdepodobne koncom 4. storočia, zrejme v Ríme. Pochádzal zo vzdelanej vrstvy a vstúpil do rímskej armády. Slúžil pod významným veliteľom Ursicinom a dostal sa do Itálie, Galie i na východné hranice ríše. Mimoriadne dôležitá bola jeho osobná účasť na konfliktoch s Peržanmi a na výprave cisára Juliána do Mezopotámie roku 363. Práve vojenská skúsenosť odlišuje Ammiana od mnohých iných antických historikov. Keď opisuje pochody armád, obliehanie miest či situáciu na perzskej hranici, často vychádza z toho, čo sám videl. Zároveň poznal prostredie cisárskeho dvora a vysokého velenia. Bol pôvodom Grék, ale svoje dejiny napísal po latinsky. Sám sa na konci diela označil za bývalého vojaka a Gréka. Vedome nadviazal na tradíciu veľkej latinskej historiografie, predovšetkým na Tacita. Ammianus zostával prívržencom tradičného pohanského náboženstva a obdivoval cisára Juliána, no jeho vzťah ku kresťanom bol podstatne zložitejší než jednoduché nepriateľstvo. Vedel kresťanské prostredie ostro kritizovať, zároveň však odsudzoval náboženské prenasledovanie a dokázal pozitívne hodnotiť kresťanskú morálku či skromnosť niektorých biskupov.

Josef Češka (1923 – 2015) bol český historik antiky, klasický filológ a vysokoškolský pedagóg, dlhoročný pracovník Masarykovej univerzity v Brne. Špecializoval sa najmä na neskorú Rímsku ríšu a práve Ammianus Marcellinus patril k hlavným témam jeho vedeckej práce. Na české vydanie nepripravil iba preklad. Napísal predslov a rozsiahly historický úvod, doplnil poznámky a register a vybral obrazový materiál. Preklad pritom porovnával s kritickými latinskými edíciami C. U. Clarka, Wolfganga Seyfartha a ďalšími novšími textovými úpravami. Češkova práca bola výsledkom dlhoročného výskumu. Sám uviedol, že práve pri príprave Ammianovho prekladu sa začal hlbšie zaoberať hospodárskymi, sociálnymi, politickými a ideologickými problémami neskorej Rímskej ríše. V roku 1927 síce vyšiel český výber Konec císaře Iuliana v preklade Ferdinanda Stiebitza, išlo však iba o vybrané časti a navyše o bibliofilskú tlač. Češkovo vydanie z roku 1975 bolo prvým uceleným českým sprístupnením celej zachovanej Ammianovej histórie.

Obálku, väzbu a grafickú úpravu navrhol Zdeněk Sklenář (1910 – 1986), významný český maliar, grafik, ilustrátor a typograf. Sklenář študoval na pražskej Uměleckoprůmyslovej škole a stal sa jednou z osobitých postáv českého povojnového výtvarného umenia. Mimoriadne známa je jeho knižná grafika a ilustrátorská tvorba; výrazne ho ovplyvnila aj cesta do Číny v roku 1955, po ktorej sa orientálna kaligrafia a znak stali dôležitou súčasťou jeho výtvarného jazyka.

Ammianovo dielo je mimoriadne aj tým, že predstavuje prakticky jediný veľký súvislý latinský historický prameň napísaný očitým svedkom pre veľkú časť druhej polovice 4. storočia. Moderný projekt Ammianus Marcellinus Online vydavateľstva Brill ho označuje za zásadné dielo pre štúdium rímskych dejín, klasickej filológie, vojenských dejín a antickej historiografie. Osud samotného textu je takmer detektívny. Prvých trinásť kníh sa stratilo už v staroveku alebo ranom stredoveku. Zachovaná časť prežila iba v malej skupine rukopisov, pričom zásadný význam mal stredoveký kódex z Fuldy. České klasické bádanie má s dejinami Ammianovho textu dokonca vlastné spojenie: humanista Zikmund Hrubý z Jelení pripravil v 16. storočí významné vydanie založené na dnes takmer stratenom rukopise z Hersfeldu a český filológ Robert Novák neskôr navrhol množstvo textových opráv, ktoré prevzali moderní editori. Ammianov opis bitky pri Hadrianopole sa stal jedným z klasických textov o vojenskej katastrofe. Porážka rímskej armády a smrť cisára Valenta sa v staršej historiografii často považovali takmer za začiatok konca Rímskej ríše. Dnes sa význam bitky hodnotí opatrnejšie, no zostáva jedným z najdôležitejších medzníkov rímsko-gótskych konfliktov. Pozoruhodný je aj Ammianov vzťah k cisárovi Juliánovi Apostatovi. Julián je zreteľne jedným z autorových najobľúbenejších panovníkov, Ammianus ho však nekriticky neoslavuje. Dokáže mu vytknúť napríklad poverčivosť či opatrenia namierené proti kresťanským učiteľom. Práve táto schopnosť kritizovať aj obdivovaného panovníka patrí k dôvodom, prečo býva Ammianus oceňovaný ako relatívne nezávislý pozorovateľ svojej doby. Češkov preklad sa po desaťročiach dočkal zásadného prepracovania. V roku 2002 vyšiel pod presnejším názvom Dějiny římské říše za soumraku antiky ako druhé, prepracované vydanie s rozsahom 849 strán. Stal sa 69. zväzkom edície Antická knihovna a dodnes zostáva základným českým prekladom Ammiana. Vydanie z roku 1975 je teda zaujímavé nielen ako kniha o starom Ríme, ale aj ako prvá podoba monumentálneho prekladateľského projektu, ktorý Josef Češka neskôr ďalej dopracoval. Češkov preklad sa stal štandardným českým prameňom a dodnes sa cituje v odbornej literatúre venovanej neskorej antike.
-ai-