9,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Zbierka básní M. Rúfusa Až dozrieme, sa v dejinách slovenskej literatúry považuje za jednu z prelomových, pretože prinavrátením individuálneho osudu človeka do poézie prekonáva dobový schematizmus. Rúfusova obraznosť čerpala z tradičného sveta slovenského človeka, reprezentovaného vidieckym životom, spätosťou s prírodou a prácou na poli. Básnik sa nechával inšpirovať ľudovou slovesnosťou. Rúfus nachádza bohaté žriedlo etických hodnôt najmä na vidieku. Zbierka má rôznorodé zameranie, napríklad básne o otcovi, mame, domove, ale obsahuje aj verše s motívmi druhej svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy doby, či básne nesúce posolstvo o živote človeka a o osude ľudstva).
Básne: I. Ľudstvo, Verš, Chryzantémy, Žena, Rozlúčenie, Ťažká hodina, Balada jesenná, Za starou mamou, Cestou z pohrebu, Básnik, Modlitba za milú, Na chotári malá jeseň sedí, Príhody, Rakvy z Vietnamu, Hlad v Ázii, Konvoj na Kóreu, Kórejské koledy, Monológ v lazarete, Básnik, Verše, Pesnička. II. Novembrová, O láske, Neskorá jeseň, Nemusíš, Pieseň s jarabinou, Leto, Vyznanie, List jednej žene, Stretnutie na Ringstrasse, Wernigerode, Básnik vo väzení, Materstvo, Večer na Ďumbieri, Ohník na hrebeni, Október, Vyznanie lásky, Katreny, Otec, Pieseň o tkáčke, Genezis, Dve jarné básne.
-d-
Až dozrieme je básnický debut Milana Rúfusa a jedna z prelomových kníh slovenskej poézie druhej polovice 20. storočia. Zbierka prvýkrát vyšla v roku 1956; exemplár z roku 1958 je jej druhým vydaním. Rúfus ňou výrazne narušil dobový schematizmus a do poézie vrátil osobnú skúsenosť, mravnú zodpovednosť, konkrétny ľudský osud a civilnejší, no obrazovo silný básnický jazyk.
Zbierka je rozdelená na dva oddiely a spája niekoľko tematických rovín. Rúfus píše o rodičoch, domove, láske, prírode a dospievaní, ale zároveň reaguje na vojnu, utrpenie a spoločenské udalosti svojej doby. Medzi básňami sú napríklad Otec, Za starou mamou, Modlitba za milú, Nemusíš, Materstvo, Rakvy z Vietnamu, Hlad v Ázii či Konvoj na Kóreu. Jeho poézia bola v porovnaní s časťou vtedajšej tvorby menej deklaratívna a ideologická. Namiesto abstraktného „kolektívneho hrdinu“ sa vracia ku konkrétnemu človeku – jeho bolesti, láske, smrti, rodine a pocitu zodpovednosti za druhých. Literárna veda vníma Až dozrieme ako dielo, ktoré pomohlo prekonať schematizmus povojnovej slovenskej poézie. Rúfus priniesol konkrétnejší básnický obraz, výraznú metaforiku a mravný rozmer lyrického subjektu. V jeho poetike sú pritom viditeľné aj symbolistické východiská a nadväznosť na Ivana Kraska. Zbierka je zaujímavá aj formou. Rúfus často používa pravidelné strofy, rytmus a rým, miestami sa približuje piesni alebo balade. Tradičná forma však nesie modernú, osobnú a často existenciálne ladenú výpoveď.
Milan Rúfus (10. december 1928, Závažná Poruba – 11. január 2009, Bratislava) bol slovenský básnik, esejista, prekladateľ a literárny vedec, jedna z najvýznamnejších osobností modernej slovenskej poézie. Vyštudoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia na fakulte zostal a dlhé roky prednášal dejiny českej literatúry. V akademickom roku 1971 – 1972 pôsobil na Instituto Universitario v Neapole, kde vyučoval slovenský jazyk a literatúru. Prvé básne publikoval už v mladosti, no na knižný debut čakal pomerne dlho. Koncept Až dozrieme mal pripravený už okolo roku 1952. V atmosfére vrcholiaceho socialistického schematizmu však jeho osobne a existenciálne orientovaná poézia nemala jednoduchú cestu k vydaniu. Knižne debutoval až koncom roka 1956. Po Až dozrieme nasledovali zbierky Chlapec, Zvony, Stôl chudobných, Hora, Prísny chlieb, Neskorý autoportrét, Žalmy o nevinnej, Báseň a čas, Vernosť a ďalšie. Mimoriadnu popularitu získala aj jeho tvorba pre deti, predovšetkým Modlitbičky. Od roku 1991 bol pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Získal množstvo domácich aj zahraničných ocenení vrátane Radu T. G. Masaryka, Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, hlavnej ceny festivalu poézie v Struge a krátko pred smrťou Pribinovho kríža I. triedy.
Obálku vydania z roku 1958 navrhol Rudolf Krivoš (1933 – 2020), významný slovenský maliar, grafik a člen Skupiny Mikuláša Galandu. Krivoš študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u Jána Mudrocha. V roku 1957 patril k zakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri návrate slovenskej výtvarnej moderny po období socialistického realizmu. Jeho práce sa neskôr objavili na Bienále mladých v Paríži, Bienále v São Paule aj Bienále v Benátkach. A práve Až dozrieme má v Krivošovej tvorbe zvláštne miesto: podľa jeho biografického profilu išlo o jeho prvú knižnú ilustrátorskú prácu. V čase vydania mal iba 24 rokov.
Spojenie Rúfusa a Krivoša navyše nebolo náhodné. Rúfus sa pohyboval v blízkosti nastupujúcej generácie slovenských modernistov a na výstave Mladé slovenské umenie začiatkom roku 1957 predniesol záverečné slovo, ktoré Slovenská národná galéria dnes pripomína v súvislosti so vznikom galandovcov.
Druhé vydanie nasledovalo iba dva roky po debute. To je zaujímavé aj vzhľadom na ďalší Rúfusov vývoj: jeho nasledujúca veľká samostatná básnická zbierka Zvony vyšla až v roku 1968. Celé desaťročie tak bol pre väčšinu čitateľov Rúfus predovšetkým autorom Až dozrieme a jej reedícií. Zaujímavé je aj to, že zbierka obsahuje duchovne zafarbené básne napriek tomu, že vznikala v období ideologicky kontrolovanej kultúry. Literárna interpretácia napríklad upozorňuje na Modlitbu za milú, kde Rúfus pracuje s modlitbovým gestom a priamo oslovuje Boha, hoci duchovná rovina jeho poézie sa v období politickej neslobody často prejavovala skôr nepriamo. Až dozrieme sa dodnes objavuje v literárnohistorických prácach ako jeden z orientačných bodov povojnovej slovenskej poézie. Slovenské literárne centrum ho charakterizuje ako zbierku, ktorá znamenala prelom od deklaratívnosti a schematizmu k obsahovej a tvorivej inovácii. Zbierka sa dočkala aj modernej zvukovej podoby. Vyšla ako slovenská audiokniha vo vydavateľstve Šarkan; načítal ju Peter Rúfus, básnikov synovec a známy recitátor poézie. Nahrávka má približne dve hodiny.
-ai
