NA VRCHOLU CÉSARISMU

Krátky popis:

Rimský historik Tacitus uvádí nás svým dílem do 1. stol. po Kr., tedy do doby velikého přelomu dějin evropského lidstva. Na jedné straně římské imperium krátce před Kristem založené, Augustem zorganisované a upevněné, rychle spěje k vyvrcholení své moci a zevního lesku, na druhé daleko na východě svítá již nová doba, která odkrývá vyčerpanému a duchovně rozvrácenému lidstvu nové zdroje životních sil, doba rodícího se křesťanství. Toto velmi významné a zajímavé období lidských dějin vykreslil svým uměleckým perem Tacitus. Jeho dílo není suchý výčet historických událostí v běžném smyslu, je to řada skvělých historických obrazů, zachycujících na věčnou paměť slavné i ponuré, radostné i smutné chvíle tehdejšího Říma a největších jeho lidí. Je to dílo sice antické, ale jeho náplň a forma jsou na svou dobu zcela nové. S podivuhodným uměním dušezpytným odhalil Tacitus pod vnějším leskem císařské moci duši tehdejších lidí, mocných i prostých, i celých vrstev společenských. Světovládný Řím byl již tehdy zachvácen vážnou mravní krisí, která pomalu, ale jistě hlodala na jeho kořenech, až postupem času jej přivedla k zániku. Úpadek lidského charakteru, přílišná servilnost k císařům třeba zlým a zločinným, bezohledné sobectví lidské jdoucí přes mrtvoly, rozbujelé vášně lidské, hlavně závist to byly průvodní zjevy oné mravní krise tehdejší římské společnosti. K tomu přistoupily starosti a potíže zahraniční politiky římské, jakož i problémy sociální, kterým se nevyhnul ani císařský Řím a které občas jím otřásly tak mocně, že se zachvěl až ve svých základech (vzpoura legií za císaře Tiberia), a tak uvidíme před sebou celý bohatý život tehdejšího Říma, život veřejný i soukromý v jeho širokém toku a v tak živém a barvitém vylíčení, jak to dovedl z antických historiků jen Tacitus.
Jako přímý svědek mnoha otřásajících událostí za vlády krutých císařů nesl Tacitus po celý život ve své duši ideál silné a spravedlivé demokratické vlády v dobách republiky, kdy se občané ochotně a nezištně věnovali politické činnosti a tím přispívali k většímu rozkvětu svého státu. Nelze se pak divit, že tak těžce nesl hluboký úpadek veřejného života své doby, kdy vymizely až na vzácné výjimky staré občanské ctnosti, především pevnost povahy a odvaha hájit pravdu. Tacitus byl přesvědčen, že vůdčí myšlenkou vší politiky musí být boj za právo a spravedlnost a práce ku blahu státu. Proto lidé pozdějších dob, zvláště pohnutých a bouřlivých, učili se z jeho díla také politicky myslit.
*-*

Na vrcholu césarismu je české vydanie Tacitových Letopisov – jedného z najvýznamnejších historických diel starovekého Ríma. Tacitus v nich zachytáva prvé desaťročia cisárstva po smrti Augusta a vytvára nezabudnuteľné portréty Tiberia, Claudia, Nerona, cisárskeho dvora, senátorov i ľudí vtiahnutých do mocenských zápasov. Vydanie z roku 1949 je druhým, opraveným a miestami prepracovaným vydaním prekladu Antonína Minaříka.

Pôvodné Tacitovo dielo Annales, nazývané aj Ab excessu divi Augusti – Od smrti božského Augusta, malo šestnásť kníh. Zachovala sa len časť: celé knihy 7 až 10 chýbajú a ďalšie sa dochovali neúplne. Napriek tomu patria Letopisy k najdôležitejším prameňom k dejinám julsko-klaudiovskej dynastie. Tacitus začína poslednými dňami Augusta a nástupom Tiberia. Sleduje, ako sa republikánske inštitúcie formálne zachovávajú, no skutočná moc sa čoraz viac sústreďuje v rukách cisára. Práve napätie medzi republikánskou tradíciou a osobnou vládou panovníka je jednou z hlavných tém knihy. Nejde však iba o sled vojen, zákonov a zmien na tróne. Tacitus bol majstrom politickej psychológie. Zaujímajú ho strach, poslušnosť, udavačstvo, kariérizmus, pokrytectvo a spôsob, akým neobmedzená moc mení vládcu aj jeho okolie. Jeho portréty Tiberia či Nerona patria k najslávnejším charakterovým štúdiám antickej historiografie. Kniha opisuje aj Germanikove vojenské výpravy, Seianov vzostup a pád, vládu Claudia, vplyv Agrippiny, nástup Nerona, mocenské intrigy na cisárskom dvore, veľký požiar Ríma a následné prenasledovanie kresťanov. Tacitus pritom nie je neutrálnym zapisovateľom v dnešnom zmysle. K cisárskej autokracii pristupuje veľmi kriticky, často používa iróniu a psychologické domnienky a jeho interpretácie moderní historici porovnávajú aj s ďalšími prameňmi. Práve silný autorský pohľad však robí Letopisy mimoriadne pôsobivým literárnym dielom.

Publius Cornelius Tacitus sa narodil približne v rokoch 55 – 56 a zomrel pravdepodobne okolo roku 120. Bol rímskym senátorom, vysokým úradníkom, rečníkom a historikom a dodnes patrí medzi najvýznamnejších antických dejepiscov. O jeho súkromnom živote vieme prekvapivo málo. Bol priateľom Plinia Mladšieho a oženil sa s dcérou významného rímskeho vojvodcu Gnaea Julia Agricolu, ktorému neskôr venoval životopis Agricola.
Počas politickej kariéry sa stal prétorom a neskôr konzulom. Mal teda vlastnú skúsenosť so senátom, správou ríše a mechanizmami cisárskej moci. To dáva jeho historickým dielam osobitnú váhu: nepísal o vysokej politike iba ako pozorovateľ zvonka. Medzi jeho zachované práce patria Agricola, Germania, Dialogus de oratoribus, Historiae a Annales. História a Letopisy spolu vytvárali veľký obraz Rímskej ríše od smrti Augusta roku 14 až po koniec Domitianovej vlády roku 96, hoci podstatná časť oboch diel sa stratila.

Antonín Minařík (1885 – 1962) bol český stredoškolský profesor klasických jazykov a prekladateľ z latinčiny. Pôsobil okrem iného na gymnáziu na Kráľovských Vinohradoch v Prahe. Jeho veľkou zásluhou bol nový český preklad Tacita, ktorý mal nahradiť už zastarané staršie preklady. Letopisy najprv vyšli v dvoch zväzkoch Českej akadémie vied a umení v rokoch 1932 a 1935. V roku 1944 nasledoval Minaříkov preklad Tacitových Histórií pod názvom Z dějin císařského Říma. Na vrcholu césarismu z roku 1949 predstavuje druhé, opravené a miestami prepracované vydanie jeho prekladu Letopisov. Minařík k nemu pripravil aj doslov a poznámkový aparát. Jeho preklad sa stal základom aj pre neskoršie české vydania Tacita.

Názov Na vrcholu césarismu nie je Tacitovým pôvodným názvom. Ide o český vydavateľský titul, ktorý zdôrazňuje politický rozmer Letopisov – postupné upevňovanie osobnej cisárskej moci. Latinský názov Annales je podstatne neutrálnejší. Prvé české vydanie Minaříkovho prekladu vyšlo ešte pred vojnou v dvoch častiach: prvý diel v roku 1932 a druhý v roku 1935. Vydanie Orbisu z roku 1949 teda nie je prvým českým prekladom, ale jeho druhou, upravenou podobou.

Jedna z najznámejších viet celej antickej historiografie stojí hneď na začiatku Letopisov: „sine ira et studio“. Doslova približne „bez hnevu a zaujatosti“. Tacitus tým deklaruje zámer písať o cisároch nestranne, bez nenávisti aj bez straníckej priazne. Výraz „sine ira et studio“ prežil samotnú knihu a stal sa všeobecným heslom historickej a publicistickej nestrannosti. Dodnes sa používa ako latinská formulácia požiadavky hodnotiť udalosti bez osobných vášní či predsudkov. Mimoriadne významná je 44. kapitola XV. knihy. Tacitus pri opise veľkého požiaru Ríma roku 64 zaznamenáva Nerovo prenasledovanie kresťanov a spomína aj „Christa“, ktorý bol za vlády Tiberia popravený na príkaz Pontského Piláta. Ide o jedno z najstarších zachovaných nekresťanských rímskych svedectiev o ranom kresťanstve. Tacitus pritom kresťanom rozhodne nebol naklonený. Jeho pasáž je hodnotná práve preto, že pochádza od rímskeho autora, ktorý nové náboženstvo vnímal negatívne, no zároveň považoval Nerove krutosti za natoľko prehnané, že podľa neho vzbudili u ľudí súcit. Letopisy významne ovplyvnili aj neskoršiu literatúru. Robert Graves použil Tacita ako jeden zo základných antických prameňov pri románe I, Claudius z roku 1934; prvé vydanie dokonca obsahovalo citát z Tacita pred samotným textom. Gravesov román sa neskôr stal základom slávneho televízneho seriálu BBC I, Claudius.

Zaujímavý je aj osud Minaříkovho prekladu. V roku 1975 vyšiel ako tretie, prepracované vydanie pod jednoduchším názvom Letopisy v edícii Antická knihovna. Na vydanie dohliadal a poznámky doplnil Antonín Hartmann. Náklad bol už 35 000 výtlačkov – desaťnásobne vyšší než pri vydaní z roku 1949. Vydanie Orbisu malo pritom iba 3 500 výtlačkov. To z neho robí podstatne menej bežnú edíciu než neskoršie Letopisy zo Svobody.
-ai-