OHNIVÉ ZNAMENÍ

Krátky popis:

Antologie vychází z časopisů Mladý hlasatel, Vpřed a Malý čtenář. Nejvíce zastoupeny tu jsou povídky Otakara Batličky ze Vpředu. Publikace obsahuje také celkem 77 příběhů Rychlých šípů.
-d-

Veľkoformátová antológia dobrodružných poviedok, ilustrácií a komiksov zo slávnych českých časopisov Mladý hlasatel, Vpřed a Malý čtenář. Kniha spája predovšetkým dobrodružné poviedky Otakara Batličku s komiksovými príbehmi Foglarových Rychlých šípů a s ďalšími textami a ilustráciami z konca 30. a 40. rokov. Vydanie z roku 1990 má dnes hodnotu aj ako obrazová dokumentácia jednej výraznej etapy českej literatúry a časopisov pre mládež.

Ohnivé znamení nie je pôvodná autorská kniha troch spisovateľov, ale starostlivo zostavený výber zo starých časopisov. Najväčšiu časť próz tvoria dobrodružné poviedky Otakara Batličku, pôvodne publikované najmä v Mladom hlasateli a časopise Vpřed. Medzi nimi sú Otrávený šíp, Černý Buddha, Potápěč Oliver Ward, Chytrý Farguson, Plamenné moře, Noční let, Lesní muž, Bílá cesta, Tábor ztracených, Ohnivé znamení, Kóta 50 či Ďáblovo lože. Kniha však obsahuje aj poviedky ďalších autorov – napríklad Josefa Koptu, Aloisa Musila, Jiřího Horna, Jaroslava Mrachu, Franka Weniga a ďalších. Časť z nich pochádza zo 60., nedokončeného ročníka Malého čtenáře z rokov 1940–1941. Veľkým lákadlom je 77 príbehov Rychlých šípů Jaroslava Foglara s kresbami Jana Fischera. Sú zoradené podľa pôvodného časopiseckého poradia a pochádzajú z Mladého hlasatele a Vpředu. Súčasťou knihy sú dokonca aj ukážky dobového seriálu s Káčerom Donaldom prevzaté z časopisu Vpřed. Vďaka tomu kniha nepôsobí iba ako poviedková antológia. Je zároveň rekonštrukciou podoby predvojnových a povojnových časopisov pre mládež – s pôvodnými kresbami, typickými dobrodružnými námetmi, komiksom a atmosférou obdobia, keď časopisy ako Mladý hlasatel alebo Vpřed formovali voľný čas celých generácií mladých čitateľov.

Otakar Batlička (12. marec 1895, Praha – 13. február 1942, Mauthausen) bol český cestovateľ, dobrodruh, radioamatér a spisovateľ, ktorého životný príbeh sa miestami podobá jeho vlastným poviedkam. Ako mladík odišiel do sveta a niekoľko rokov cestoval. Vyskúšal množstvo zamestnaní, venoval sa boxu a stal sa jedným z prvých českých rádioamatérov; používal volaciu značku OK1CB. Od roku 1938 publikoval dobrodružné poviedky v Mladom hlasateli a podľa Biografického slovníka českých zemí ich napísal viac než 180. Čerpal z vlastných skúseností aj z príbehov ľudí, ktorých stretol na cestách. Počas nacistickej okupácie využil svoje znalosti rádiotelegrafie v protifašistickom odboji. Zapojil sa do ilegálnej organizácie Obrana národa – Východ a podieľal sa na rádiovom spojení so zahraničím. V roku 1941 ho zatklo gestapo a vo februári 1942 zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen. Posmrtne bol vyznamenaný Československým vojnovým krížom. Práve Ohnivé znamení dobre ukazuje Batličkovu najtypickejšiu tvorbu – krátke, dynamické dobrodružné príbehy z exotického prostredia, založené na napätí, odvahe, vynaliezavosti a často aj nečakanom závere.

Jaroslav Foglar (6. júl 1907 – 23. január 1999) bol český spisovateľ, redaktor, skautský vedúci a jedna z najvýraznejších osobností českej literatúry pre mládež 20. storočia. Bol redaktorom časopisov Mladý hlasatel, Junák a Vpřed a pod skautskou prezývkou Jestřáb viedol dlhé desaťročia pražský skautský oddiel Dvojka. Medzi jeho najznámejšie knihy patria Hoši od Bobří řeky, Přístav volá, Chata v Jezerní kotlině a stínadelská trilógia začínajúca Záhadou hlavolamu. Rychlé šípy začali vychádzať v roku 1938. Foglar písal námety a texty, prvým a najznámejším kresliarom seriálu bol Jan Fischer. Päťčlenný klub Mirek Dušín, Jarka Metelka, Jindra Hojer, Červenáček a Rychlonožka sa stal jedným z najznámejších fenoménov českej populárnej kultúry.

Jaroslav Novák (1914 – 1984) je v odborných katalógoch pri tejto knihe správne vedený ako zostavovateľ a editor, nie ako autor všetkých zaradených textov. Vybral materiál, usporiadal ho a pripravil koncepciu vydania. Je tu aj zaujímavá časová okolnosť: Novák zomrel už v roku 1984, zatiaľ čo edičná poznámka uvádza, že Ohnivé znamení sa pripravovalo do tlače ešte v roku 1988. Konečná redakčná príprava knihy teda pokračovala po smrti pôvodného zostavovateľa.

Veľká časť hodnoty knihy spočíva v zachovaní pôvodného výtvarného materiálu zo starých časopisov. Rychlé šípy sú reprodukované s kresbami Jana Fischera (1907 – 1960), ktorého vizuálna podoba Foglarových hrdinov sa stala klasickou. Medzi ilustrátormi jednotlivých poviedok sú Bohumil Konečný – Bimba, Vincenc Živný, Rudolf Adámek, František Hudeček, Emanuel Prüll, Otakar Štembera, Rudolf Vejrych, Václav Kocourek, Miloš Novák a ďalší. Památník národního písemnictví ich eviduje priamo pri tomto vydaní.

Osobitne významný je Bohumil „Bimba“ Konečný (1918 – 1990), jeden z najvýraznejších českých ilustrátorov dobrodružnej literatúry. Dlhodobo ilustroval práve texty Batličku a Foglara. Hlavné kresby použité na doskách Ohnivého znamení pochádzajú z jeho ilustrácií pre Mladý hlasatel. Grafickú úpravu knihy pripravil Ivan Soukup (* 1942).

Názov celej knihy je prevzatý z jednej z Batličkových poviedok Ohnivé znamení, ktorá pôvodne vyšla v piatom ročníku Mladého hlasatele. Kniha je prvým dielom dvojice Příběhy ze starých časopisů. V roku 1991 na ňu vydavateľstvo Blok nadviazalo knihou Zlaté údolí, ktorá priniesla ďalšie poviedky, časopisecké texty a 38 pokračovaní Rychlých šípů. Ohnivé znamení bolo podľa edičnej poznámky pripravované do tlače už v roku 1988, ale vyšlo až v roku 1990. Kniha tak vznikala ešte v posledných rokoch socialistického Československa a na knižný trh sa dostala až v období prudkého návratu Foglarových kníh a Rychlých šípů do bežnej distribúcie. Redaktori sa zámerne vracali k pôvodným časopiseckým otlačkom. Texty upravili podľa vtedajšieho pravopisu a mierne modernizovali niektoré tvary a slovosled, ale vedome neprihliadali na neskoršie neautorské úpravy. Pre záujemcu o dejiny časopisov je preto toto vydanie zaujímavé aj edične. Náklad bol 55 000 výtlačkov a pôvodná predajná cena 65 Kčs.

Rychlé šípy však zanechali stopu aj v jazyku. Meno Mirek Dušín sa v češtine osamostatnilo od pôvodnej postavy a používa sa ako pomenovanie mimoriadne čestného, zásadového až vzorne slušného človeka, niekedy aj ironicky. Svet Rychlých šípů však získal viacero adaptácií. V roku 1969 vyrobila Československá televízia deväťdielny seriál Záhada hlavolamu v réžii Hynka Bočana. V roku 1993 vznikol rovnomenný celovečerný film režiséra Petra Kotka podľa Foglarovej predlohy. Film opäť priviedol Rychlé šípy, Stínadlá, Vontov a legendárneho ježka v klietke k novej generácii divákov.
(ai)