ĽUDIA A INFORMÁCIE

Krátky popis:

Populárno-náučná kniha o informáciách, komunikácii, poznávaní a spôsoboch uchovávania a odovzdávania poznatkov. Hoci vznikla ešte pred rozšírením osobných počítačov a internetu, jej základná otázka je dnes azda ešte aktuálnejšia: čo je informácia, ako ju človek získava, kóduje, uchováva, vyhľadáva a ako ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Slovenské vydanie z roku 1987 je prekladom českej knihy Lidé a informace, ktorá prvýkrát vyšla v Albatrose v roku 1981.

Smetáček vysvetľuje pojem informácie mimoriadne široko. Nezačína počítačmi, ale samotným poznávaním sveta – ľudskými zmyslami, meraním, pamäťou, biologickými procesmi a schopnosťou živých organizmov prijímať a odovzdávať signály. Postupne prechádza k jazyku, písmu, zaznamenávaniu poznatkov, knižniciam, kódovaniu, šifrovaniu a technickým prostriedkom na spracovanie informácií. Český katalóg knihu charakterizuje ako populárno-náučný úvod do komunikácie živých bytostí, prijímania, zhromažďovania a odovzdávania informácií a informačnej techniky. Kniha bola určená predovšetkým mládeži, no nejde o detskú encyklopédiu v zjednodušujúcom zmysle. Smetáček sa snaží ukázať súvislosti medzi prírodnými vedami, technikou, psychológiou, jazykom a informatikou. Ide o literatúru faktu pre čitateľov približne od 13 rokov a medzi témami uvádza poznávanie a meranie, svet hmoty a energie, pamäť buniek, zmysly, písmo, kódovanie a tajné písmo. Z dnešného pohľadu je zaujímavé sledovať, ako autor opisoval informačný svet v čase, keď internet ešte nebol súčasťou bežného života. Technické kapitoly prirodzene zostarli, no základné problémy – dôveryhodnosť informácie, jej prenos, vyhľadávanie, kódovanie, uchovávanie a schopnosť človeka orientovať sa v množstve poznatkov – zostali. Kniha má preto aj určitú historickú hodnotu: ukazuje, ako vyzerala populárna informačná gramotnosť tesne pred nástupom osobných počítačov, digitálnych databáz, internetu a neskôr sociálnych sietí.

Vladimír Smetáček (24. marec 1939 – 13. marec 2018) bol český informačný vedec, pedagóg, spisovateľ a prekladateľ. Venoval sa informačnej vede, psychológii čítania, práci s informáciami a možnostiam automatizovanej analýzy jazyka. Odborné databázy ho uvádzajú ako docenta pedagogiky a autora prác z informatiky a psychológie čítania. Pôsobil v Ústredí vedeckých, technických a ekonomických informácií – ÚVTEI, jednom z kľúčových československých pracovísk predpočítačovej a ranej počítačovej informačnej vedy. Po roku 1989 sa stal aj jeho riaditeľom. Osobitne sa zaoberal sémantickou analýzou jazyka. Vytvoril systém SEMAN – sémantický analyzátor, ktorým sa pokúšal previesť formalizovanú analýzu češtiny do strojovo spracovateľnej podoby. Dobový odborný nekrológ ho označuje za jedného z priekopníkov tejto oblasti v Československu. Napísal aj odborné práce Přehled československých i zahraničních průzkumů uživatelů informací, Uživatel a informace či neskoršiu príručku Informace o informacích. Venoval sa však aj literatúre pre deti a prekladaniu z angličtiny a ruštiny.

Na výtvarnej stránke knihy sa podieľali Jiří Běhounek (1929 – 2005), Eva Smrčinová (* 1948) a Jiří Tesař. Slovenská národná knižnica ich všetkých uvádza ako ilustrátorov slovenského vydania. Kniha obsahuje nielen kresby, ale aj schémy, ukážky písma, faksimile a ďalší dokumentačný materiál, ktorý má vysvetľovať princípy komunikácie a prenosu informácií názorne. Rovnaká trojica výtvarníkov sa podieľala už na pôvodnom českom vydaní z roku 1981.

Veľmi zaujímavá je kapitola o tajnom písme a šifrovaní. Smetáček vysvetľuje jednoduché substitučné šifry, číselné kódovanie, Caesarovu šifru či princíp Baconovej dvojprvkovej šifry. Časti tejto kapitoly boli po rokoch citované aj na slovenskom blogu venovanom kryptológii. Práve Baconov princíp je z dnešného pohľadu mimoriadne pekným mostom k digitálnej technike: ak možno informáciu vyjadriť iba dvoma druhmi znakov, sme veľmi blízko základnej myšlienke binárneho zápisu. Kniha tak mladému čitateľovi ešte pred masovým rozšírením domácich počítačov vysvetľovala princípy, na ktorých digitálny svet stojí. Pozoruhodné je aj to, že Smetáček nechápe informáciu iba ako text alebo čísla v počítači. Informáciu nachádza v genetických procesoch, zmyslovom vnímaní, reči, písme, obrazoch aj technických signáloch. Takýto široký pohľad je oveľa bližší modernej informačnej vede než dobovej predstave, že „informatika“ znamená iba prácu s počítačom. Kniha navyše nezostala iba historickou kuriozitou. Masarykova univerzita ju ešte v akademickom roku 2026 uvádza medzi literatúrou predmetu Informace, komunikace a myšlení a jej knižnica ju odporúča ako zrozumiteľný úvod do informačnej vedy pre širšiu verejnosť. To je pri populárno-náučnej knihe z roku 1981 pomerne nezvyčajný odborný „druhý život“. Samozrejme, kapitoly opisujúce konkrétnu techniku treba čítať historicky, no základný výklad pojmu informácia zostal použiteľný. Zaujímavá je aj perspektíva roku 1987. World Wide Web vznikol až o niekoľko rokov neskôr a bežný čitateľ ešte nemal e-mail, internetový vyhľadávač, smartfón ani sociálne siete. Kniha preto predstavuje akýsi obraz informačnej spoločnosti tesne pred digitálnou revolúciou.
-ai-