VIDEL SOM PEKLO 2

Krátky popis:

Neúnavný hľadač "hrdinov všedných dní" vám vo svojej druhej zbierke ponúka neopakovateľné príbehy a stretnutia. *So sirotami na vražedných poliach Kamdodže *S ľuďmi, ktorí cez Slovensko chodia z domu v Maďarsku do práce tiež v Maďarsku *S pakistanskými deťmi, ktorých životným priestorom je smeticko *S Ďurim Báčim, ktorý má 91 rokov a vo svojej kategórii je majstrom sveta v plávaní...
-d-

Kniha Videl som peklo 2 od investigatívneho maďarského novinára a reportéra Tvrtka Vujitya, vydaná v roku 2004 vydavateľstvom Talentum vo Veľkom Mederi, je strhujúcou zbierkou skutočných reportáží z najtemnejších aj najinšpiratívnejších kútov sveta.

Tvrtko Vujity (vlastným menom Szilárd Balogh), držiteľ Pulitzerovej pamätnej ceny, je známy svojou odvahou vyhľadávať „hrdinov všedných dní“ a odkrývať bizarné či kruté ľudské osudy na miestach poznačených vojnou, chudobou a utrpenia.

Zbierka obsahuje 10 autentických príbehov, ktoré nútia k hlbokému zamysleniu. Autor v nich spája surovosť reality s nádejou, čo podčiarkuje aj jeho známy výrok, že „medzi lebkami a ostnatým drôtom vždy rastie zelená tráva“. Medzi najvýraznejšie reportáže tohto zväzku patria:
• Vražedné polia v Kambodži: Svedectvá a stretnutia so sirotami na miestach, kde besnil režim Červených Kmérov.
• Deti zo smetiska: Príbeh pakistanských detí, pre ktoré je obrovské mestské smetisko celým ich životným priestorom a domovom.
• Ďuri Báči: Inšpiratívny príbeh 91-ročného muža, ktorý dokázal vyhrať titul majstra sveta v plávaní vo svojej vekovej kategórii.
• Maďarsko-slovenský paradox: Reportáž o ľuďoch, ktorí kvôli zvláštnym geografickým a infraštruktúrnym podmienkam dochádzajú zo svojho domu v Maďarsku do práce v Maďarsku – ale cestujú pritom cez územie Slovenska.
-aige-

Desať reportážnych príbehov o ľuďoch, ktorých životy poznačili vojny, bieda a nezvyčajné okolnosti. Vujity približuje utrpenie aj vytrvalosť svojich protagonistov a schopnosť nájsť nádej tam, kde by ju čitateľ sotva očakával.
Druhá zbierka autorových reportáží prináša stretnutia so sirotami na kambodžských vražedných poliach či s pakistanskými deťmi, ktorých každodenným prostredím je smetisko. Vedľa týchto otrasných osudov však stoja aj príbehy s odlišným vyznením: napríklad rozprávanie o deväťdesiatjedenročnom Ďurim báčim, majstrovi sveta v plávaní vo svojej vekovej kategórii. Autor si všíma aj absurdity všedného života. Do knihy zaradil ľudí, ktorí cestou z maďarského domova do zamestnania v Maďarsku prechádzajú cez Slovensko. Jednotlivé reportáže tak spája záujem o konkrétneho človeka, jeho dôstojnosť a schopnosť zvládať podmienky, ktoré si sám nevybral. Kniha osloví čitateľov literatúry faktu, cestovateľských reportáží a silných ľudských príbehov.

Tvrtko Vujity (*1972, Pécs) je maďarský novinár a spisovateľ chorvátskeho pôvodu. Do povedomia sa dostal vojnovým spravodajstvom a televíznymi reportážami z krízových oblastí. V centre jeho záujmu bývajú ľudia žijúci mimo pozornosti veľkých médií, ktorých osobné príbehy približuje širokému publiku. Jeho novinárska kariéra je spojená aj s maďarskou televíziou TV2 a reláciou Napló. V roku 1992 získal maďarskú Pamätnú cenu Josepha Pulitzera za zahraničnopolitickú žurnalistiku. Pri jeho predstavovaní je vhodné používať tento presný názov, aby sa ocenenie nezamieňalo s americkou Pulitzerovou cenou.

Mária Fazekašová (*1947, Poprad) je slovenská prekladateľka, poetka, prozaička a redaktorka. Dlhé roky žila v Budapešti, kde pracovala aj ako učiteľka na slovenskom gymnáziu a v Cudzojazyčnej knižnici. Do slovenčiny prekladá z maďarčiny a francúzštiny; venuje sa tiež prekladom do maďarčiny. Je autorkou básnických zbierok Vynútiť úsmev a Pereje radosti či prózy Vôňa Fidži s hamburgerom. Jej pôsobenie prirodzene prepája slovenské a maďarské literárne prostredie.

Kniha mala na Slovensku výrazný dobový čitateľský ohlas. V prehľade Knižnej revue z 22. decembra 2004 sa umiestnila na druhom mieste v rebríčkoch predaja dvoch kníhkupectiev: nitrianskeho kníhkupectva Viera a košického Marsabu na Hlavnej ulici. Ide o konkrétne miestne rebríčky, ktoré pekne dokumentujú záujem o autorove reportáže krátko po vydaní. Vujity pri stretnutí so študentmi žurnalistiky v Bratislave vysvetľoval, prečo vyhľadáva „hrdinov všedného dňa“. Kritizoval prevahu správ o katastrofách a celebritách a zdôrazňoval, že novinárska práca môže ľuďom aj pomáhať. Tento postoj vysvetľuje spojenie krutých skúseností s povzbudivými príbehmi, ktoré je charakteristické aj pre túto zbierku.
-aich-