P. MICHAL LACKO, S. J.

Krátky popis:

život a dielo : zborník referátov na vedeckej konferencii v Košiciach 19. a 20. marca 1992
---

Kniha „P. Michal Lacko, S. J. : Život a dielo“ s podtitulom Zborník referátov na vedeckej konferencii v Košiciach 19. a 20. marca 1992 vyšla v roku 1992 vo vydavateľstve Slovenský katolícky kruh v Košiciach. Zostavovateľom a hlavným autorom tohto významného biografického a historického zborníka bol rešpektovaný košický historik a bibliograf PhDr. Michal Potemra, CSc. (1922 – 2004). Publikácia má 232 strán a vyšla s prideleným číslom ISBN 80-900435-2-6. Kniha vznikla ako bezprostredný výstup z prvej veľkej vedeckej konferencie na slobodnej domácej pôde, ktorá sa konala presne desať rokov po smrti pátra Lacka. Keďže Michal Lacko žil a tvoril v exile a komunistický režim jeho meno systematicky vymazával z pamäti, zborník znamenal oficiálny návrat tejto osobnosti do slovenskej kultúry a cirkevných dejín.
Zborník obsahuje odborné príspevky a štúdie, ktoré mapujú životný príbeh a exilový zástoj. Lackovo štúdium, útek do zahraničia a jeho kľúčovú úlohu pri formovaní slovenskej komunity v Ríme a vo svete. Vedeckú a profesorskú činnosť, jeho pôsobenie na prestížnom Pápežskom orientálnom ústave a Gregoriánskej univerzite. Rozbor jeho celoživotného úsilia o obnovu a uznanie gréckokatolíckej cirkvi v Československu, ako aj jeho pastoračnú pomoc slovenským gréckokatolíkom v Kanade či USA.

Prof. Michal Lacko, SJ (1920 – 1982) bol rodák z Krásnej nad Hornádom (dnes časť Košíc), jezuitský kňaz binarita (slúžil v latinskom aj byzantskom obrade), popredný cirkevný historik, slavista a spoluzakladateľ Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Bol taktiež poradcom vatikánskych kongregácií a komisií počas Druhého vatikánskeho koncilu.

Michal Potemra bol významný košický historik. Dlhé roky pôsobil v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, kde zostavil monumentálne tematické bibliografie k dejinám školstva, politiky a hospodárstva na Slovensku. Po roku 1989 stál pri obnove náboženského a kultúrneho spolku Slovenský katolícky kruh a obnovení časopisu Verbum.

Zborník z roku 1992 položil pevné základy pre ďalší výskum Lackovho odkazu. V Košiciach dnes na jeho počesť funguje vedecko-výskumné Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka SJ.
-aige-

Publikácia venovaná slovenskému jezuitovi, historikovi a významnému predstaviteľovi katolíckeho exilu. Michal Potemra je jej zostavovateľom: kniha zhromažďuje príspevky z vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila v Košiciach 19. a 20. marca 1992. Zborník približuje život a pôsobenie pátra Michala Lacka v kontexte slovenských cirkevných a kultúrnych dejín. Je určený záujemcom o gréckokatolícku cirkev, jezuitskú rehoľu, slovenský exil a osobnosti späté s východným Slovenskom. Jednotlivé príspevky umožňujú sledovať jeho význam z viacerých pohľadov; medzi zastúpené témy patrí aj Lackov vzťah k slovenským gréckokatolíkom v Kanade.

Michal Potemra (1922 – 2002) bol slovenský historik a bibliograf, spätý so Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach. Patril k zakladateľským osobnostiam slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie, ktorá spracúva staršiu vydavateľskú a časopiseckú produkciu. Jeho rozsiahle bibliografické práce sa stali podkladom výskumu politických, školských, hospodárskych a kultúrnych dejín Slovenska. Pôsobil aj v Slovenskom katolíckom kruhu a patril medzi šéfredaktorov obnoveného časopisu Verbum.

Michal Lacko (1920 – 1982) pochádzal z Krásnej nad Hornádom, dnešnej mestskej časti Košíc. Po gymnaziálnych štúdiách vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a neskôr prijal kňazskú vysviacku vo východnom obrade. V Ríme pôsobil ako pedagóg na Pápežskom východnom inštitúte a Gregorovej univerzite. Odborne sa venoval najmä cirkevným dejinám, cyrilo-metodskej misii a Užhorodskej únii. Popri vedeckej práci pomáhal prenasledovaným gréckokatolíkom v Československu, podporoval kňazov a prostredníctvom Vatikánskeho rozhlasu informoval o ich situácii. Udržiaval kontakty so slovenskými komunitami v zahraničí a pomáhal sprostredkúvať náboženskú literatúru pre čitateľov doma. Konferencia sa konala tesne pred desiatym výročím Lackovho úmrtia. Jeho meno nesie košické Centrum spirituality Východ – Západ Michala Lacka, čím sa pripomína jeho úsilie o poznávanie kresťanského Východu. Hoci zomrel a pôvodne bol pochovaný v Ríme, jeho telesné pozostatky previezli v roku 2002 do Košíc. Zaujímavým detailom jeho rehoľného života je, že v roku 1955 ako prvý slovenský jezuita zložil posledné sľuby podľa východného spôsobu s formulou v cirkevnej slovančine.
-aicha-