AFÉRA PLUKOVNÍKA REDLA

Krátky popis:

Rozsiahly historický a špionážny román maďarského spisovateľa a scenáristu Pétera Dobaia o jednej z najslávnejších špionážnych afér Rakúsko-Uhorska – prípade plukovníka Alfreda Redla. Český preklad vydalo Naše vojsko v roku 1990 v edícii Máj. Kniha má pevný základ v skutočných udalostiach, ale nejde o dokumentárny životopis: Dobai vedome vytvára vlastnú možnú verziu Redlovho života a motivácií.

Alfred Redl bol dôstojníkom rakúsko-uhorského generálneho štábu, ktorý sa vypracoval až do vysokých pozícií vojenskej spravodajskej služby. Paradox jeho života je mimoriadny: človek zodpovedný za odhaľovanie cudzích špiónov sám dlhé roky odovzdával informácie Rusku.

Dobai však nebuduje klasický špionážny román založený iba na pátraní po agentovi. Viac ho zaujíma samotný Redl – ambiciózny muž pochádzajúci z relatívne skromných pomerov, ktorý sa snaží preniknúť do dôstojníckych a aristokratických kruhov monarchie, prispôsobuje sa ich hodnotám a postupne stráca pevnú predstavu o vlastnej identite. V centre príbehu preto stojí konflikt medzi lojalitou a zradou, spoločenským vzostupom a pocitom menejcennosti, súkromným človekom a uniformou, ktorú nosí. Dobai používa Redlov osud aj ako metaforu samotnej Rakúsko-Uhorskej monarchie: zvonka stále mohutnej a disciplinovanej, ale zvnútra plnej národnostných, spoločenských a politických rozporov. Maďarská Digitálna literárna akadémia charakterizuje román ako jedno zo syntetických diel Dobaiovej tvorby a upozorňuje, že Redlova samovražda je v ňom vlastne „labuťou piesňou“ rozpadajúcej sa monarchie. Kniha pritom vedome spochybňuje hranicu medzi historickým faktom a literárnou konštrukciou. Dobai si kladie otázky, ktoré historické dokumenty nedokážu jednoznačne zodpovedať, a vytvára vlastnú psychologickú interpretáciu Redla.

Alfred Redl (14. marec 1864 – 25. máj 1913) - Redl sa narodil v Lembergu, dnešnom Ľvove, a napriek neveľmi privilegovanému rodinnému pôvodu urobil v rakúsko-uhorskej armáde mimoriadnu kariéru. Absolvoval generálnoštábne vzdelanie a roku 1907 sa stal zástupcom vedúceho Evidenzbüro – vojenskej spravodajskej služby monarchie. Od roku 1912 pôsobil ako náčelník štábu VIII. armádneho zboru v Prahe. Zároveň bol najmenej niekoľko rokov plateným agentom ruského vojenského spravodajstva. Keď bol v máji 1913 odhalený, vojenské vedenie mu umožnilo – resp. podľa rakúskych prameňov ho prinútilo – spáchať samovraždu. Nasledujúci pokus armády škandál utajiť zlyhal a prípad sa dostal na verejnosť, pričom významnú úlohu zohral pražský novinár Egon Erwin Kisch. Redlova aféra sa stala symbolom slabosti habsburskej vojenskej spravodajskej služby tesne pred prvou svetovou vojnou. Zároveň sa okolo nej vytvorilo množstvo legiend. Motív Redlovej homosexuality, vydierania, jeho skutočných finančných motivácií, rozsahu prezradených informácií aj konkrétnych následkov pre rakúsko-uhorskú armádu bol počas desaťročí rôzne interpretovaný. Preto treba Dobaia čítať ako historického románopisca, nie ako autora definitívnej Redlovej biografie.

Pri tejto knihe je mimoriadne zaujímavé poradie vzniku. Aféra plukovníka Redla nie je v bežnom zmysle román, ktorý by bol následne sfilmovaný. Bolo to prakticky naopak. Dobai najprv spracoval Redlov príbeh ako filmový scenár. Na ňom následne spolupracoval s režisérom Istvánom Szabóm a vznikol film Redl ezredes – Plukovník Redl. Až potom Dobai látku rozšíril a roku 1985 vydal rozsiahly román A birodalom ezredese. Digitálna literárna akadémia tento vývoj výslovne potvrdzuje: základný príbeh najskôr napísal ako scenár, z ktorého vznikol film, a následne ho rozpracoval do románu. Knižná a filmová verzia preto nie sú totožné. Román poskytol Dobaiovi podstatne väčší priestor na Redlov vnútorný svet, úvahy o monarchii, identite, histórii a na rozvinutie vedľajších postáv.

Film vznikol v maďarsko-rakúsko-západonemeckej koprodukcii a v hlavnej úlohe Redla sa predstavil Klaus Maria Brandauer. Armina Mueller-Stahla diváci videli ako následníka trónu Františka Ferdinanda. Film režíroval maďarský režisér István Szabó. Aj tvorcovia filmu výslovne upozorňovali, že nejde o autentickú rekonštrukciu Redlovho života. Festival v Cannes pri filme uvádza, že príbeh je produktom umeleckej predstavivosti inšpirovanej históriou, nie pravdivou Redlovou biografiou. Film získal mimoriadny medzinárodný úspech:
Cena poroty – Festival v Cannes 1985.
BAFTA za najlepší cudzojazyčný film – 1986.
Nominácia na Oscara za najlepší cudzojazyčný film – 1986.
Grand Prix na Maďarskom filmovom týždni 1985.

Práve spojenie knihy s takto významným európskym filmom je jednou z najväčších zaujímavostí českého vydania.

Péter Dobai (12. august 1944, Budapešť – 3. október 2025, Budapešť) - Péter Dobai bol maďarský básnik, prozaik, scenárista, dramaturg a filmový tvorca. Zomrel v októbri 2025 vo veku 81 rokov. Jeho život bol pomerne neobvyklý. Po maturite pracoval tri roky na námorných lodiach a získal kvalifikáciu lodného kormidelníka. Následne na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti študoval taliančinu a literatúru, filozofiu a všeobecnú jazykovedu. Od konca 60. rokov bol spojený s filmovým prostredím Balázs Béla Studió a v rokoch 1970–1994 pracoval v maďarskej filmovej produkcii MAFILM ako asistent réžie, dramaturg a scenárista. Osobitne významná bola jeho spolupráca s Istvánom Szabóm. Podieľal sa na scenári filmu Mephisto podľa románu Klausa Manna, po ktorom nasledovali Plukovník Redl a Hanussen. Dobai tak patril k ľuďom stojacim za jedným z najsilnejších období maďarskej kinematografie 80. rokov. Bol však rovnako významným spisovateľom. K jeho historickým románom patria Csontmolnárok, Vadon a A birodalom ezredese – pôvodná maďarská podoba Aféry plukovníka Redla.

Dobai získal celý rad významných maďarských umeleckých ocenení:
1976 – Cena Attilu Józsefa
1990 – Cena Bélu Balázsa
2000 – Cena Vavrínového venca Maďarskej republiky
2004 – Rytiersky kríž Rádu za zásluhy Maďarskej republiky
2014 – Kossuthova cena
2014 – titul Umelec národa
2022 – Prima Primissima.

Milan Navrátil (nar. 1930) - Český preklad pripravil Milan Navrátil. Knižničné databázy ho evidujú ako prekladateľa z maďarčiny a je doložený pri viacerých prekladoch maďarskej prózy. Okrem Aféry plukovníka Redla preložil napríklad Dvě lásky Františka Josefa Józsefa Kalásza-Kellnera.

Doslov k českému vydaniu napísal Jiří Bílek (1948–2020), český vojenský historik a dlhoročný pracovník Vojenského historického ústavu v Prahe. Vyštudoval archivníctvo a pomocné vedy historické na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej a odborne sa venoval dejinám vojenstva, československej armády a vojenským dejinám 20. storočia. Jeho doslov má preto pri románe osobitný význam: pomáha oddeľovať beletristickú Redlovu podobu od historických okolností skutočnej špionážnej aféry.

Obálku, väzbu aj grafickú úpravu českého vydania vytvoril akademický maliar a knižný grafik Karel Aubrecht (nar. 1956). Tento údaj potvrdzuje katalóg Památníku národního písemnictví. Aubrecht študoval v rokoch 1978–1984 na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe v ateliéri ilustrácie a užitej grafiky. Počas kariéry navrhol stovky knižných publikácií, obálok, typografických riešení, plagátov a ďalších grafických prác.

Pôvodný maďarský román sa volá: A birodalom ezredese doslova približne „Plukovník impéria“ alebo „Plukovník ríše“. Český vydavateľ zvolil titul Aféra plukovníka Redla, ktorý zdôrazňuje špionážnu stránku príbehu. Film mal naopak názov Redl ezredes – Plukovník Redl. Knižná a filmová verzia tak majú tri mierne odlišné názvové podoby.

Dobai Redla nevidí iba ako zradcu. V románe je zároveň človekom snažiacim sa zaradiť do spoločnosti, ktorá ho úplne neprijíma. Motívy uniformy, masiek, zrkadiel a skrývania vlastnej identity sa v knihe opakujú. Digitálna literárna akadémia ich považuje za kľúčové prvky románu. Redlov osobný rozklad tak paralelne odráža rozklad Rakúsko-Uhorska. Dobaiov Redl nie je presnou rekonštrukciou skutočného Alfreda Redla, prepracovaná postava je imaginárna a jej charakter sa v mnohých smeroch líši od historickej osobnosti.
-ai-