7,00 €
Dostupné
Krátky popis:
První české vydání dvou povídkových sbírek (Hrobka pro Borise Davidoviče, 1976; Encyklopedie mrtvých, 1983) srbského autora má jednotící společné téma – téma smrti. Kiš sleduje revoluční bojovníky, kteří se pod vlivem ušlechtilých ideálů stávají účastníky a strůjci událostí, jež jejich ideály obracejí v pravý opak. Vypravěčský postup je založen na fiktivní dokumentárnosti.
-d-
Spoločné české vydanie dvoch zásadných diel „Hrobka pro Borise Davidoviče“ a „Encyklopedie mrtvých“ od svetoznámeho srbského spisovateľa Danila Kiša vyšlo v roku 1995 v pražskom nakladateľstve Mladá fronta. Kniha vyšla v pevnej väzbe s prebalom ako 14. zväzok prestížnej edície Moderní světová próza, má 313 strán a zo srbských originálov ju preložila dvojica renomovaných prekladateľov Dušan Karpatský a Milada Nedvědová. Grafickú úpravu a prebal navrhol Milan Jaroš.
Tento zväzok spája dve Kišove najslávnejšie poviedkové zbierky, v ktorých dominuje téma smrti, pamäti, totality a ľudského osudu v súkolesí dejín:
1. Hrobka pro Borise Davidoviče (sedem kapitol/príbehov):
• Ide o prelomové dielo politickej a existenciálnej prózy 20. storočia.
• Sleduje osudy revolucionárov, komunistických intelektuálov a idealistov, ktorých vznešené ideály pohltil a zničil stalinský teror a čistky v Sovietskom zväze (Gulag).
• Autor používa brilantný fiktívno-dokumentárny štýl – príbehy píše formou suchých biografických záznamov, policajných spisov či historických kroník, čím stiera hranicu medzi fikciou a realitou. Knihu po jej pôvodnom vydaní v roku 1976 sprevádzal v Juhoslávii obrovský politický škandál a obvinenia z plagiátorstva, ktoré Kiš suverénne vyvrátil.
2. Encyklopedie mrtvých:
• Zbierka poviedok s hlbokým metafyzickým a filozofickým podtextom.
• Titulná, svetoznáma poviedka rozpráva o tajomnej, nekonečnej knižnici vo Vatikáne, v ktorej je zaznamenaný život každého jedného človeka na Zemi, ktorý nezanechal stopu v bežných historických knihách. Encyklopédia uchováva každý detail, pocit a okamih zo života obyčajných ľudí, čím im dáva večnosť.
• Ďalšie poviedky sa zaoberajú témami falošných prorokov, romantična, prostitútok a hľadaním mechanizmov, ako vzniká lož, ktorá dokáže ovládať celé národy.
Danilo Kiš (1935 – 1989) bol jeden z najvýznamnejších juhoslovanských (srbsko-židovských) spisovateľov a esejistov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa v Subotici, jeho otec zahynul v Osvienčime, čo hlboko poznačilo celú Kišovu tvorbu (často písal o holokauste a totalitných systémoch). Pre svoj nekompromisný protitotalityárny postoj a útoky zo strany juhoslovanských nacionalistických literárnych kruhov odišiel na konci 70. rokov do Francúzska, kde prednášal na univerzitách a v Paríži aj predčasne zomrel. Bol vážnym kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru.
-aige-
Dve poviedkové knihy spojené témami smrti, pamäti a ľudského osudu. Kiš v nich skúma, čo zostáva po jednotlivcovi, keď jeho život pohltia dejiny alebo zabudnutie.
Hrobka pro Borise Davidoviče zachytáva osudy revolucionárov a ľudí zomletých politickým násilím. Ušľachtilé presvedčenie sa stretáva s mechanizmom moci, ktorý dokáže zo svojich stúpencov urobiť obete. Sedem príbehov využíva postupy životopisu, kroniky a dokumentárneho záznamu; ich vecný tón ešte zvýrazňuje tragickosť opisovaných udalostí. Encyklopedie mrtvých rozširuje pohľad od politických dejín k pominuteľnosti každého ľudského života. Deväť poviedok prepája historické podnety, legendy a fantastické motívy. Titulný príbeh predstavuje nezvyčajnú encyklopédiu uchovávajúcu podrobnosti o obyčajných ľuďoch. Práve zdanlivo bezvýznamné stretnutia, vzťahy a spomienky tu nadobúdajú váhu nenahraditeľného svedectva.
Danilo Kiš (1935 – 1989) bol srbský a juhoslovanský prozaik, esejista a prekladateľ, narodený v Subotici. Jeho tvorbu výrazne poznačila strata židovského otca, ktorý zahynul v Osvienčime. Rodinná pamäť sa stala základom kníh Záhrada, popol, Rané žiale a Presýpacie hodiny. Popri próze sa venoval esejistike a prekladom maďarskej, ruskej a francúzskej poézie. Zomrel v Paríži.
Dušan Karpatský (1935 – 2017) patril k významným českým prekladateľom juhoslovanských literatúr. Na Karlovej univerzite vyštudoval češtinu a srbochorvátčinu. Za prekladateľské dielo získal českú Štátnu cenu a neskôr aj Cenu Josefa Jungmanna.
Milada Nedvědová (1927 – 2001) bola česká literárna teoretička, redaktorka a prekladateľka zo srbochorvátčiny. Jej odborné i prekladateľské pôsobenie bolo späté so sprostredkovaním juhoslovanskej literatúry českým čitateľom.
Milan Jaroš (*1953) je český grafik, typograf a grafický dizajnér. Venuje sa knižnej a časopiseckej typografii, vizuálnej identite aj výstavnému a reklamnému dizajnu. Jeho knižné práce zahŕňajú napríklad grafickú úpravu Fryntových Písniček bez muziky či Milotovho Ďáblova domu.
Obe knihy vznikli samostatne: Hrobka pro Borise Davidoviče vyšla pôvodne v roku 1976 a Encyklopedie mrtvých v roku 1983. České vydanie Hrobky však existovalo už pred týmto spoločným zväzkom: roku 1988 ju vydalo exilové vydavateľstvo Index v Kolíne nad Rýnom pod názvom Hrobka pro Borise Davidoviče a tři další povídky. Označenie „prvé vydanie“ pri zväzku Mladej fronty preto nemožno zamieňať s prvým českým sprístupnením Hrobky.
