KRVAVÁ ARÉNA

Krátky popis:

Ďalší z románov španielskeho spisovateľa, ktorého dej sa odohráva hlavne v aréne, kde zápasia ľudia proti býkom...
-d-

Román Krv a piesok (Sangre y arena) patrí k najvýznamnejším dielam rozsiahlej tvorby Vicenta Blasca Ibáñeza (1867 – 1928). Je preniknutý autorovou rozprávačskou silou a majstrovstvom v opisoch, v ktorých náhle zažiari živosť detailu. Dielo vyniká inšpiratívnym spôsobom, akým vykresľuje psychológiu hlavného hrdinu, matadora Juana Gallarda – muža z chudobných pomerov, ktorým zmietajú protiklady vyplývajúce z jeho postavenia v „krajine nikoho“ medzi chudobnými a bohatými, medzi nebezpečenstvom zo strany býka a nárokmi publika.
-g-

Druhé slovenské vydanie slávneho románu Krvavá aréna (v španielskom origináli Sangre y arena) od popredného iberského spisovateľa Vicenta Blasca Ibáñeza vyšlo v roku 1936 v Bratislave. Vydala ho legendárna Spoločnosť priateľov klasických kníh (SPKK) ako 27. zväzok svojej prestížnej knižnice. Tento román stredného formátu má presný rozsah 275 strán textu.

Rok 1936 bol pre tento román na Slovensku mrazivo symbolický. V júli 1936 totiž v autorovej domovine naplno vypukla krvavá Španielska občianska vojna. SPKK vydaním Krvavej arény v tomto horúcom roku nechtiac trafila do absolútneho centra celosvetového záujmu. Príbeh plný surového zápasu o život, krvi, piesku a fatálneho rozkolu v spoločnosti zrazu slúžil slovenským čitateľom ako desivá a verná metafora pre reálne hrôzy, ktoré sa v rovnakom čase odohrávali v uliciach Madridu a Sevilly.

Hoci kniha detailne mapuje fascinujúci vzostup chudobného chlapca Juana Gallarda na absolútny vrchol toreadorského neba, Ibáñez (1867 – 1928) román nekoncipoval ako oslavu býčích zápasov. Ako radikálny politik a demokrat koridou hlboko opovrhoval. V texte geniálne poukázal na to, že skutočným záporným hrdinom (hromadným zlosynom) príbehu je samotné publikum. Dav v aréne vykreslil ako krutú, chamtivú a nestálu masu, ktorá toreadora miluje len dovtedy, kým riskuje smrť, no pri prvom zaváhaní či zranení ho nemilosrdne odpíše.

Výtvarník Štefan Bednár (1909 – 1976), ktorý tomuto vydaniu vytvoril obálku, bol kľúčovou postavou slovenskej medzivojnovej ľavicovej avantgardy. Bednár v roku 1936 zvádzal ostré polemiky s nastupujúcim konzervativizmom na Slovensku. Jeho ilustrácie pre Krvavú arénu sú plné dynamických, surových a kubizujúcich liniek, ktoré dokonale zachytávajú rituálnu brutalitu španielskej koridy. Počas druhej svetovej vojny sa Bednár aktívne zapojil do odboja a SNP, za čo bol väznený v koncentračných táboroch.

Román sa stal celosvetovým megahitom aj vďaka ranému nemému filmu z roku 1922. Hlavnú úlohu matadora Juana Gallarda v ňom stvárnil vtedajší absolútny sexsymbol Hollywoodu Rudolph Valentino. Tento film vyvolal masovú celosvetovú vlnu "toreadorskej mánie". Keď SPKK v roku 1936 pripravovala slovenské vydanie, presne vedela, že vsádza na overený svetový bestseller, ktorý netrpezlivo očakávali tisíce domácich čitateľov.
-ai-