KOV V RANOSLOVANSKOM UMENÍ (podpis autorky)

Krátky popis:

Skvelé objavy slovenskej archeológie z doby najstaršieho slovanského osídlenia nášho územia sa v posledných rokoch stávajú predmetom čoraz väčšieho záujmu verejnosti a rozširujú okruh záujemcov o naše najstaršie národné dejiny. Taký záujem iste nemôže ostať nepovšimnutý, a preto je jednou z prvoradých úloh archeológov sprístupniť nové objavy čo najširšiemu publiku.
Tentoraz venujeme pozornosť najatraktívnejším pamiatkam slovanského dávnoveku na našom území. Sú to produkty umeleckých remeselníkov kovotepcov a kovolejárov - reprezentované predovšetkým okrasnými kovaniami mužských opaskov. Tieto výrobky ako dôležité historické pramene neustále pútajú pozornosť bádateľov a ich krása a umelecké spracovanie vzbudzujú aj obdiv našej verejnosti. V tepaných i liatych okrasách sa snúbi remeselná zručnosť s výtvarným nadaním, čo nepochybne svedčí, že v tej dobe boli k sebe remeslo a umenie bližšie než dnes. Umelecké cítenie majstrov sa prejavilo v širokej palete dekoračných prvkov, stvárnených s veľkým vkusom a estetickým zmyslom. Rastlinné i figurálne motívy či zobrazené výjavy sú také sugestívne, že sa im pripisuje symbolický význam a opasku zdobenému kovaniami aj magická moc.
Ozdobné kovania predstavujeme v práci ako súborné umelecké dielo, ktoré vznikalo v domácom prostredí. Tvorcovia neboli neprístupní vonkajším vplyvom, preto badať na ňom pôsobenie blízkych i vzdialených kultúrnych centier súvekého sveta a zreteľné stopy antického umenia. To však neznamená, že podunajskí remeselníci preberali cudzie prvky schematicky. Naopak, tvorivo ich rozvíjali a vytvárali tak svojrázne umelecké diela reprezentujúce vkus, umeleckú orientáciu i kultúrne vzťahy našich predkov.
*-*

Obrazová monografia približuje umelecké spracovanie kovu v ranostredovekom prostredí na území dnešného Slovenska. Pozornosť sústreďuje na prácu kovotepcov a kovolejárov, predovšetkým na ozdobné kovania mužských opaskov. Predmety, ktoré pôvodne tvorili súčasť odevu a výstroja, predstavuje aj ako drobné výtvarné diela s premyslenou kompozíciou a ornamentikou. Práve spojenie úžitkovej funkcie a umeleckého stvárnenia robí túto tému príťažlivou. Na malých kovových plochách sa zachovali predstavy o kráse, remeselná zručnosť aj stopy kultúrnych kontaktov. Knihu preto možno čítať ako archeologický výklad a zároveň prezerať ako obrazový súbor dávneho úžitkového umenia. Farebné fotografie umožňujú sledovať povrch a podobu nálezov, kresby pomáhajú rozpoznať ich tvarové a ornamentálne detaily. Publikácia patrí k odborne podloženej popularizácii archeológie. Jej prínos spočíva v tom, že predmety známe prevažne z múzejných vitrín a odborných nálezových správ sprístupňuje širšiemu publiku. Vedeckú využiteľnosť knihy dokladá aj jej citovanie v neskorších prácach o nálezoch z obdobia avarského kaganátu.

Zlata Čilinská (*1932, Košice) je slovenská archeologička spätá s Archeologickým ústavom SAV v Nitre. Venovala sa najmä včasnému stredoveku, slovansko-avarskej problematike a vyhodnocovaniu pohrebísk. Významnú časť jej práce predstavuje výskum Želoviec, ktorý spracovala v rozsiahlej odbornej monografii a neskôr aj v knihe Slovania a avarský kaganát. Skúmala tiež nálezové súbory z Komárna a otázky spoločenských pomerov, pohrebného rítu a umeleckého remesla.

Dávnoveké umenie Slovenska, označované aj latinským názvom Ars Slovaca Antiqua, bola obrazová edícia približujúca umelecké a remeselné pamiatky od praveku po stredovek. Odborne ju pripravoval Archeologický ústav SAV v Nitre. Začala vychádzať v roku 1978 vo vydavateľstve Pallas, kde vyšli prvé štyri zväzky; od nasledujúceho roka ju prevzal Tatran. Redakčne ju od začiatku sprevádzala Jana Jaššová. Dobové hodnotenie vyzdvihovalo spojenie vedeckej úrovne, prístupného výkladu a jednotnej typografickej úpravy. Jednotlivé zväzky sa sústreďovali na konkrétny druh pamiatok alebo historické obdobie. K tejto knihe má blízko predchádzajúci zväzok Dávne slovanské kováčstvo od Dariny Bialekovej. Do edície patrili aj Keltské mince na Slovensku Evy Kolníkovej, Praveká plastika Jozefa Vladára či Počiatky odievania na Slovensku Václava Furmánka a Karola Pietu. Celkovo vzniklo 19 monografií; na vzniku edície mal významný podiel archeológ a popularizátor Jozef Vladár. Edícia mala pôvodne ešte rozsiahlejšie ambície. Dobová recenzia z roku 1984 uvádzala plán dvadsiatich tematických zväzkov a záverečnej syntézy. Dnešný súpis devätnástich vydaných monografií tak zachytáva uskutočnenú časť väčšieho projektu. Zberateľsky zaujímavý je aj prechod medzi dvoma vydavateľstvami: skoré knihy s označením Pallas patria do tej istej edície ako neskoršie tatranovské zväzky.
-aicha-