Nedostupné
Krátky popis:
Prvá Jesenského prozaická knižka Malomestské rozprávky (1913) obsahovala pôvodne desať próz: anekdotický príbeh Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, grotesku z malomestského prostredia Výborník, poviedku propagujúcu „osvietený“ spôsob života Slnečný kúpeľ, komickú štúdiu o nepochopenom altruizme Moja domáca pani a iné. Základným prvkom jeho rozprávania býva kontrast, ktorý spúšťa mechanizmus odhaľujúci tragikomické životné fiasko hrdinov. V prózach obsiahnutých v zbierke Novely (1913) cítime prvoplánovosť, no zároveň v nich pozorujeme provokatívnosť priameho rozprávača. K najbrilantnejším Jesenského novelám patria Pani Rafiková, Maškarný bál a Koketka, zachytávajúce sugestívne ovzdušie bálov, ich atmosféru, doznievajúcu v deziluzívnom tóne. Dobovú patinu, vtedajšie cítenie módnosti, malomeštiactvo, vplyvy cudzích kultúr, typické pre slovenské mestečko, najviac vnímame cez Jesenského pestrý, šťavnatý slovník. Vo svojich príbehoch sa nám predstavuje ako majster krátkeho žánru - jeho prózy nám dodnes poskytujú príjemné i zábavné čítanie, odhaľujúce zároveň postavenie slovenského intelektuála, ktorý jasnozrivo vidí našu trpko--smiešnu skutočnosť
Prítomný výber obsahuje najznámejšie humoristické a satirické poviedky a novely J. Jesenského. Okrem Malomestských rozprávok je doň zahrnutý aj výber z jeho najlepších noviel. Textová podoba vychádza z vydania v edícii Zlatý fond Slovenskej literatúry (Tatran, Bratislava 1977).
Janko Jesenský (1874 - 1945), básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu, sa narodil v Martine, v rodine národne uvedomelého zemana, ktorý pre politiku prišiel o majetok. Ich rodina sa ocitla v biede, čo do istej miery ovplyvnilo názory budúceho spisovateľa - Jesenský už v detstve stratil ilúzie o národovcoch a ľudomiloch. Jeho básnické prvotiny sú poznačené hľadaním vlastného výrazu pod vplyvom veľkých osobností svetovej literatúry. Veľmi skoro sa uňho prejavuje tendencia otvorene zobrazovať ľúbostný cit až po jeho spochybnenie. Jeho analýza, zachytávajúca len náznaky skutočného prežívania prekrytého nánosom konvencií, nám poodhaľuje cítenie človeka jeho čias. Jesenský knižne debutoval pomerne neskoro zbierkou Verše (1905). Typická je preňho ľahkosť, s akou sa zmocňuje slovenčiny a s akou využíva tradičné básnické formy. V zbierkach Verše II (1923), Po búrkach (1932) prevláda spoločenská kritika. Proti noci (1945), Čierne dni, Na zlobu dňa II (obe 1945) sú zas ladené osobnejšie. Posmrtne mu vyšla zbierka Jesenný kvet (1948). V próze je preňho príznačná humorná nadľahčenosť, ktorá ho spája s príslušnikmi moderny. Zaujímavá je jeho dokumentárna próza z vojnových rokov Cestou k slobode (1933). Na konci Jesenského umeleckej cesty stojí román Demokrati (1934, 1938), mozaika prvorepublikového malomestského života.
